Antrax

Chorobu antrax vyvoláva baktéria antracis. Názov je odvodený od gréckeho slova antrakis, čo znamená uhlie, pretože kožná forma ochorenia sa väčšinou prejavuje čiernymi rankami na koži.
Choroba sa vyskytuje u žudí len zriedkavo. Väčšinou napáda zvieratá, ktoré s potravou prehltnú v pôde spiace formy baktérie - spóry. Spóry dokážu prežiť v pôde v latentnej podobe celé roky. Antrax sa v krajinách západnej Európy a v Spojených štátoch objavuje len málokedy. Oveža častejšie sa vyskytuje v Latinskej a Strednej Amerike, na juhu a východe Európy, v Ázii a Afrike. Najviac sú ohrození žudia, ktorí pracujú s hospodárskymi zvieratami alebo v odvetviach spracúvajúcich mäso a vlnu. Antrax nie je nákazlivý. Jediný spôsob, ako ním môžno človeka nainfikovať, je vystaviť ho vežkému množstvu spór.

Spóry antraxu môžu infikovať človeka cez porezanú alebo odrenú pokožku, prostredníctvom konzumácie nakazeného mäsa alebo pri ich vdýchnutí. Tri druhy antraxu sa nazývajú podža toho, akým spôsobom sa dostali do organizmu: kožný, žalúdočno-črevný alebo pžúcny (inhalačný).
Výskumy dokazujú, že človek je voči antraxu pomerne odolný. Podža štúdie z počiatku 60. rokov sa na zamestnancoch mlynu, ktorí v priebehu 8 hodín vdýchli až 1300 spór, neprejavili nijaké nepriaznivé účinky. Odhaduje sa, že človek by musel vdýchnuť viac než 10 000 spór, aby sa nakazil. Infekcia prepukne vtedy, keď sa zo spór vytvorí dostatočné množstvo baktérií a tie vyprodukujú škodlivé toxíny. Príznaky choroby sa zvyčajne prejavia do troch dní, v niektorých prípadoch až do dvoch mesiacov. U žudí, u ktorých je vežké riziko nakazenia v práci alebo u vojakov, ktorí by mohli prísť do styku s biologickými zbraňami, je možné očkovanie.

Formy
1.) Pžúcny antrax Najmenej bežný druh. V špojených Štátoch bolo od roku 1900 do roku 1978 zaznamenaných len 18 prípadov. Príznaky Spočiatku kašež a kýchanie, podobne ako pri chrípke. Do 36 hodín sa objaví bolesť na pžúcach, vážne dýchacie problémy a nastane šok. Tento druh antraxu sa zvyčajne končí smrťou asi do dvoch dní. Účinky Spóry sa dostanú cez pžúcne mechúriky do lymfatického systému. Môže však trvať až dva mesiace, kým sa spóry zaktivizujú. Len čo sa tak stane, začnú produkovať toxíny, ktoré rýchlo vyvolávajú silné krvácanie. Každé oneskorenie pri zavedení antibiotík znižuje u človeka šancu na prežitie. Úmrtnosť pri tomto druhu antraxu je asi 89%. Liečenie Súčasné prípady antraxu v špojených Štátoch sa liečia antibiotikami typu ciprofloxacin, v Británii známom ako ciproxin.

2.) Žalúdočno-črevný antrax
Tento typ ochorenia je dosť neobvyklý a dochádza k nemu po požití mäsa nakazeného antraxom.
Príznaky
Akútny zápal čriev, počiatočná nevožnosť, strata chuti do jedla, zvýšená teplota sprevádzaná bolesťami brucha, zvracaním krvi a akútnymi hnačkami.
Liečenie
Antrax sa dá liečiť antibiotikami. Bez liečenia sa 24% až 60% prípadov končí smrťou.

3.) Kožný antrax
K väčšine nakazení dochádza cez poranenú pokožku. Ročne je registrovaných asi 2000 prípadov.
Príznaky
Kožné infekcie sa najprv prejavia svrbiacou opuchlinou, ktorá sa v priebehu 2 - 6 dní zmení na vred a potom na čiernu ranku.
Liečenie
Keď sa spóry antraxu zaktivizujú, vyprodukujú toxíny, ktoré poškodzujú kožné tkanivá. Choroba sa môže rozšíriť po celom tele, ale smrť nastáva len zriedka. Pri liečení je úmrtnosť na túto formu antraxu menej ako 1%. Súčasné prípady v Spojených štátoch sa liečia antibiotikami typu ciprofloxacin, v Británii známom ako ciproxin.
V Spojených štátoch už dávnejšie vládnu obavy, že by teroristi mohli pri šírení biologickej zbrane použiť poprašovacie lietadlo. Podža odhadov americkej vlády by pri jednom nálete mohli byť zabité 3 milióny žudí.
Obavy sa zvýšili, keď FBI údajne našla medzi vecami páchatežov útokov z 11. septembra príručku na ovládanie poprašovacieho lietadla. Rozširovanie antraxu lietadlom by však malo neistý dopad. Odborníci sa v názore na jeho účinnosť rozchádzajú. Biologické zbrane nedokážu zabiť väčšie počty žudí, dokážu však vyvolať rozsiahlu paniku. Spóry antraxu majú tendenciu zlepovať sa a vytvárať mazžavú hmotu. Aby sa mohol antrax použiť ako zbraň, musí sa jeho konzistencia premeniť na prášok, ktorý je možné vdýchnuť. Spóry musia byť vežmi malé - 1 až 5 mikrónov - aby sa zo vzduchu dostali až do pžúc. Vytvoriť aerosol so spórami je vežmi ťažké a nákladné. Antrax, ktorý sa teraz vyskytuje v Spojených štátoch, patrí do kmeňa „Ames“. Prvýkrát bol izolovaný v 30. rokoch a bežne sa používa na laboratórne kultúry.

Spojené štáty zverejnili v roku 1995 zoznam 17 krajín, ktoré podža nich mali biologické zbrane. Na zozname boli Irán, Irak, Líbya, Sýria, Severná Kórea, Taiwan, Izrael, Egypt, Vietnam, Laos, Kuba, Bulharsko, India, Južná Kórea, Juhoafrická republika, Čína a Rusko. Rusko ale trvalo na tom, že svoj program vývoja biologických zbraní ukončilo už pred rokmi.

Aj iné krajiny, vrátane USA a Británie, mali v minulosti program vývoja biologických zbraní, ale v roku 1972 ho ukončili na základe medzinárodnej zmluvy o zákaze ich výroby a zhromažďovania. Počas 2. svetovej vojny, Británia testovala použitie antraxu ako zbrane na škótskom ostrove Gruinard. Ostrov bol dekontaminovaný až v roku 1987. Teroristická sekta Óm Šinri Kjó, ktorá vypustila v tokijskom metre nervový plyn sarin, použila aj antrax. Nikto sa ním však nenakazil. V sovietskom biologickom stredisku vo Sverdlovsku (Jekaterinburg) vdýchlo v roku 1979 antrax 79 žudí, 68 z nich zomrelo..