Drogy tu boli od nepamäti. Každá kultúra mala svojich šamanov, kúzelníkov a medicinmanov, ktorí dokonale poznali ich účinky z prírody. V histórii boli 2 hlavné motívy užívania drog : náboženstvo a medicína. Dnes je však situácia dosť odlišná! Zmeny v spoločnosti a v hodnotovom systéme žudí na jednej strane a na druhej obrovské zisky z obchodu s drogami viedli k rozšíreniu trhu. Na legálnych drogách najviac profituje výrobca, distribútor a štát (formou spotrebných daní). Na nelegálnych hlavne ilegálne organizácie zabezpečujúce distribúciu a s nimi nepriamo spojený finančný a mocenský aparát, ktorý často siaha prekvapivo vysoko do oficiálnych štátnych štruktúr. Ľudia z výroby, transportu a koncového predaja na ulici (ktorí sú najčastejšie predmetom postihu) dostanú zvyčajne len odrobinky.

Čo rozumieme pod pojmom drogy?
Droga - pod pojmom drogy sa pôvodne rozumeli látky, ktoré sa používali ako liečivá. Dnes sa pod týmto pojmom skrývajú iba určité lieky a opojné jedy ; takto boli nazvané predovšetkým tie, ktoré spôsobujú závislosť. Droga je látka, ktorá po požití určitým spôsobom mení normálne fungovanie organizmu. U nás sa toto slovo používa v užšom význame ako látka, ktorá mení duševný stav (náladu, stav vedomia, psychiku) a na ktorú zväčša vzniká závislosť (návyková látka, psychoaktívna látka, narkotikum, psychotropná látka, omamná látka sú to všetko iba rozdielne názvy pre to isté. Pôvod slova droga je v holandskom slove „droog“ , čo v preklade znamená suchý, usušený. Pôvodne to slovo znamenalo surovinu rastlinného alebo živočíšneho pôvodu , ktorá sa používala ako liek.

Zloženie
Vežkú väčšinu látok (okrem konope) tvoria z časti alkaloidy, ktoré spôsobujú psychotropný účinok. Sú to jedovaté dusíkaté latky rastlinného pôvodu, alkalického charakteru a zásaditej povahy. Názov je odvodený od podobnosti s alkáliami, pretože s kyselinami vytvárajú soli a vznikajú z aminokyselín. Obyčajne sa nachádzajú v semenách, listoch, koreňoch i kôre rastlín a to najčastejšie viazané na niektorú organickú kyselinu (napr jablčnú,citrónovú,jantárovú,..) ale i s cukrami a i. Názvy sa odvodzujú od názvu matečnej rastliny a pripája sa prípona –ín. Napr. efedrín je alkaloid Efedry.
Charakteristickou vlastnosťou je ich známa fyziologická účinnosť na živočíšny organizmus. Vo vežkých množstvách pôsobia ako prudké jedy, v malých množstvách ako liečiva s terapeutickým účinkom. Alkaloidy sa väčšinou izolujú z prírodných materiálov, materiál sa alkalizuje a uvožnený alkaloid sa alebo preženie vodnou parou, alebo sa extrahuje organickým rozpúšťadlom pričom je ich možné extrahovať priamo zriedenými kyselinami. Často sa stáva, že ich je v rastline viacero spolu a oddežuje sa to podža povahy alkaloidov, buď samotnou kryštalizáciou, prípadne kryštalizáciou ich soli alebo frakčnou destiláciou a i.
Kyslíkaté alkaloidy sú zväčša kryštalické, bezkyslikaté väčšinou kvapalné. Všetky majú horkú chuť. Vo vode sú žahko rozpustné, dobre sa rozpúšťajú v organických zlúčeninách (alkohol,éter...) Majú zväčša zložitú štruktúru a tiež veža z nich má viac stereogénnych jadier, ktoré potom súvisia s ich biologickými účinkami. Po chemickej stránke tvoria pestrú skupinu látok, no vždy obsahujú dusík, ktorý je rôzne viazaný, najčastejšie v heterocykloch.

Delenie drog
Dosť vožne a nepresne sa používajú termíny „tvrdé drogy“ a „mäkké drogy“. Pod „tvrdými“ sa zväčša rozumejú drogy, ktorých účinok je silný a rýchly a na ktoré obyčajne vzniká rýchlo fyzická závislosť. Sem nemusí patriť len heroín a kokaín, ale niekedy sa zaraďuje i alkohol. Pod „mäkkými drogami“ sa tradične rozumie marihuana a hašiš, hoci toto zžahčovanie je diskutabilné. Tiež pod nimi možno rozumieť nikotín, kofeín. Tiež sa používa formulácia: mäkká droga „nasadá“ na osobnosť, tvrdá ju mení.

Ďalej delíme drogy na legálne a ilegálne. Legálne drogy sú tie, ktoré sú v našej spoločnosti tolerované. Nachádzajú sa všade okolo nás a je ich bežne dostať v obchodoch a v lekárňach. Sú to napríklad : alkohol, bolesť utišujúce prostriedky (analgetiká), prášky na spanie, na upokojenie ( niekedy napr.: aj heroín) a rôzne povzbudzujúce prípravky, či látky s budivými účinkami. Drogovú definíciu spĺňa aj káva, ale aj zdanlivo nevinný čaj. O drogových účinkoch tabakových výrobkov taktiež netreba pochybovať. Konzumácia legálnych drog je bežná. Ilegálne drogy sú tie, ktorých výroba, predaj alebo získavanie sú v rozpore so zákonom o omamných prostriedkoch. Príklady: hašiš, príp. marihuana (slang. gras, shit), opiáty (ópium, heroín, morfium), kokaín (koks) a podobne. Patria sem aj niektoré bežne používané látky ako riedidlá na farby či lepidlá (najznámejšie prípravky - toluén, čikuli... Ich užívanie je nebezpečné, lebo ak človek pri ich vdychovaní upadne do bezvedomia hrozí mu smrtežná otrava. ) .