Sklo je priezračná alebo priehžadná beztvárna látka, ktorá vzniká vychladnutím kremičitanovej alebo inej taveniny. Poznáme aj vysokomolekulovéorganické látky sklovitého charakreru, ale to nia je sklo.
Z chemickej stránky je sklo spravidla podvojný kremičitan s jedným alkalickým a jedným dvojmocným kovom. Bežnétechnické sklo je sodno – vápenaté. Český krištál je draselno – vápenaté, olovnatý krištál draselno – olovnaté sklo. Okrem obyčajných kremičitanových skiel poznáme aj boro – kremičité, kremičito – fosforečné a kremičito – arzeničné sklá. Z chemickej stránky najjednoduchším sklom je roztavený kremeň. Do špeciálnych druhov skla sa pridávajú aj iné oxidy, napr. ZnO, BaO, MgO, Al2O3 a Li2O.
Predtým sa zloženie skla vyjadrovalo molekulovými vzorcami, dnes je výhodnejšie uvádzať percentový pomer jednotlivých oxidov.

Podža použitia:

• Technické sklo (tabužové, obalové, chemické, optické a elektrolizačné)
• Umelé sklo (brúsené sklo, bižutéria)

Podža spôsobu výroby:

• Fúkané
• Lisované
• Liate
• Ťahané

Na rozdiel od keramických výrobkov, ktoré sa pripravujú za studena z pevných surovín a spevňujú sa vvypažovaním, sklené predmety sa vyrábajú ochladením taveniny (skloviny). Sklovinutavíme zo zmesi práškovitých surovín, ktorá sa nazýva sklársky kmeň. Sklárske suroviny rozdežujeme na hlavné a pomocné.
Z hlavných sklárskych surovín sú to piesok, kyselinu boritú, prípedne bórax, sódu, síran sódny, potaš, vápenec.
Sklársky piesok je podstate oxid kremičity SiO2. Jeho vlastnosti sú normované. Zrná majú vežkosť od 0,1 do 0,4 mm, obsah železa pre optické sklo nesmie byť väčší ako 0,013% Fe2O3. Sklo s vysokým obsahom SiOž2 je žažšie tavitežné, chemicky odolnejšie a vežmi stále proti zmenám teploty, žahšie ním prechádzajú ultrafialové lúče. SiO2 potláča aj sklon k odskleneniu.
Kyselinou boritou, prípadne bároxom sa dostáva do skla B2O3. Oxid boritý zlepšuje tavitežnosť skla, znižuje viskozitu skloviny, užahčuje farbenie, zvišuje lesk a pôsobí proti odskelňovaniu.

Sóda dodáva sklovine Na2O3 podobne ako síran sódny, ktorý s prísadou uhlia ako redukovadla užahčuje čírenie skloviny. Pridaním potaše získava sklo K2O, ktorý mu dodáva lesk, užahčuje farbenie, zvyšuje viskozitu skloviny a pôsobí proti odskelneniu. Oxid lítny zvyšuje piepustnosť ultrafialových lúčov.
Vápencom sa dodáva sklu CaO, ktorý ho robí krehkejším a náchylnejším na odskelnenie, ale súčastne zvyšuje jeho chemickú odolnosť a lesk.
Pridávaný vápenec je jemne rozomletý a zbavený železa. Oxid bárnatý sa pridáva vo forme BaCO3 a zvyšuje hustotu skla, lesk, index lomu a žieruvzdornosť. Zvyšuje teplotný interval sprcovania skloviny. Oxid olovnatý ako glieda nie je vhodný, lebo obsahuje drobné gulôčky olova, preto sa do skla pridáva vo forme mínia. Oxid hlinitý zvyšuje chemickú odolnosť skla a potláča odskelňovanie. Pridáva sa vo forme živcov alebo kaolínu.

K hlavným sklárskym surovinám možno zaradiť aj sklené črepy. V niektorých sklárňach tavia sklenú drvinu (fritu), ktorá sa pripravuje inde.
Pomocnými surovinami sú rozličné farbiace, číriace, kaliace, odfarbujúce a leptajúce prísady. Sklovina sa farbí napr. Sožami a oxidmi kovov, koloidnými kovmi a prvkami vzácnych zemín. Ako kaliaca prísada sa používa kryolit alebo fluorit. Pri chemickom odfarbovaní sa využíva oxidačný účinok burelu, pri fyzikálnom odfarbovaní sa sfarbenie skla odstraňuje miešaním farieb. Čírenie skloviny sa zakladá na tom, že drobné bublinky napr. Oxidu uhličitého sa strhávajú väčšími bublinami plynov pár, ktoré sa uvožňujú z číridla. Ako číridlo sa používa arzenik, ktorý sublimuje, síran sódny spolu s liadkom, repa, surové drevo alebo aj vhodná para. Na leptanie sa používa kyselina fluorovodíková a niektoré jej soli.
Potebné suroviny sa uskladňujú v menších zásobníkoch. Vážia sa a miešajú automaticky. Aby sklo malo potrebné vlastnosti, musí sa dodržiavať presný pomer jednotlivých oxidov určený výpočtom alebo na základe skúsenosti. Doprava surovinovej zmesi je vo vežkých sklárniach zmechanizovaná. Surovinymajú byť suché, inak hrudkovatejú, iba piesok môže mať vlhkosť 4 až 5%, lebo jeho zrnká sa dobre obažujú ostatnými surovinami, čímsa užahčuje tavenie.
Sklársky kmeň sa taví v sklárskej peci. Pri stavbe skloviny rozoznávame tri základné fázy:
• Vlastné tavenie
• Čírenie
• Schladenie skloviny

Práškové suroviny sa ťažko prehrievajú, preto sa , najmä do panvových pecí dávajú najprv črepy.