Niečo o cholesterole

Čo je cholesterol? 

Cholesterol je prírodná uhlíková životne dôležitá látka. Patrí do skupiny lipidov, teda tukov, ale cholesterol a tuk nie je to isté. Lipidy predstavujú veľmi heterogénnu skupinu látok, ktorých jedinou spoločnou charakteristickou vlastnosťou je nerozpustnosť vo vode a zároveň rozpustnosť v organických rozpúšťadlách. 

Ako vzniká a kde sa nachádza? 

Cholesterol sa syntetizuje z acetálu takmer vo všetkých bunkách (denná produkcia je cca 1,2g). Takmer výlučne sa metabolizuje v pečeni, pričom vznikajú žlčové kyseliny. Koncentrácia cholesterolu v krvi je sčasti daná geneticky a sčasti tukom prijatým v potrave (asi 20% cholesterolu v krvi pochádza priamo zo stravy). Zvyšok sa tvorí z tukov v pečeni. Cholesterol je hojne rozšírený vo všetkých telesných bunkách, najviac potom v nervovom tkanive. Vyskytuje sa v živočíšnych tukoch, vôbec nie v tukoch rastlinných. 

Aké druhy cholesterolu poznáme? 

Pretože cholesterol je nerozpustný vo vode a ani v krvi, vytvorili sa špeciálne prenášače. Tieto prenášače sú tvorené z lipidov a proteínov, a preto sa volajú lipoproteíny. Lipoproteíny sú vo vode rozpustné vďaka ich proteínovému obaly. Podobne ako ponorky, lipoproteínmi obalený cholesterol je dopravovaný z jedného miesta v tele na druhé.

Cholesterol je v krvi transportovaný dvoma druhmi proteínov:

Lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL = „zlý cholesterol“) transportujú cholesterol do tkanív. Nadbytok LDL prispieva k rozvoju aterosklerózy artérií, ich zužovaniu.

Lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL = „dobrý cholesterol“) transportujú cholesterol z tkanív do pečene, kde sa degraduje. Chránia organizmus pred rozvojom aterosklerózy. 

Aký je jeho význam? 

Cholesterol je základným kameňom bunkových membrán (je dôležitý pre ich polopriepustnosť. Organizmus ho využíva na tvorbu hormónov (substrát na tvorbu nadobličkových a pohlavných hormónov), nervových obalov a iných tkanív. 

Kedy je cholesterol nebezpečný? 

Ak v krvi cirkuluje príliš veľa LDL (zlého cholesterolu), môže sa zabudovať do stien artérií a vytvárať tam „pláty“. Niekedy sa do nich môže začať ukladať aj vápnik. Tento jav sa volá ateroskleróza alebo kôrnatenie ciev. Krv transportuje živiny, ktoré sú potrebné pre tkanivá do celého tela. Ateroskleróza zhoršuje cirkuláciu krvi, čo znamená, že srdce musí viac pracovať, aby telo zásobilo živinami a kyslíkom. Navyše, časť plátov môže prasknúť smerom do vnútra cievy, kde tečie krv. V mieste, kde dôjde k ich prasknutiu sa môže vytvoriť krvná zrazenina (trombus), ktorá čiastočne alebo úplne zablokuje prúdenie krvi. 

Ateroskleróza môže viesť k vzniku mnohých životunebezpečných stavov: 
-       k ischemickej chorobe dolných končatín, ak je obmedzený prítok krvi do nôh 
-       k náhlej cievnej mozgovej príhode alebo nedokrveniu mozgu, obmedzený prítok krvi do mozgu môže spôsobiť poruchy reči, pamäti, chápanie, čiastočné alebo úplné ochrnutie a niekedy smrť 
-       k angíne pektoris pri obmedzenom toku krvi koronárnymi artériami, ktoré vyživujú srdce 
-       infarktu myokardu 
-       smrti 

Aká je prevencia? 
-    znížiť príjem cholesterolu a tukov – nahraďte nasýtené tuky (maslo) nenasýtenými (ľahký rastlinný margarín a olivový olej). Redukciou používaných živočíšnych tukov a zvýšením rastlinných tukov sa dá dosiahnuť zníženie hladiny cholesterolu v krvi. 
-    konzumácia potravín, ktoré obsahujú ochranné a antioxidačné látky, ku ktorým patrí vitamín C, vitamín E, karotenoidy, bioflavonoidy, saponíny a mnohé ďalšie nachádzajúce sa prevažne v ovocí, zelenine, strukovinách, obilí a hubách, pretože sa podieľajú na ustálení hladiny cholesterolu v optimálnych hodnotách 
-    venovať sa pohybovej aktivite, čo pomôže zvýšiť hladinu „dobrého cholesterolu“ v krvi 
-    prestať fajčiť – nikotín uľahčuje „zlému“ LDL cholesterolu usádzať sa v stenách artérií a znižuje hladinu HDL cholesterolu