Portlandský cement

V roku 1862 nemecký priemyselník Eugen Langen si ako prvý všimol, že granulovaná vysokopecná troska sa správa hydraulicky. Preto sa v hute Friedricha Wilhelma v Troisdorfe úspešne pokúsil pridávať túto trosku ako prísadu do cementu. Z jeho myšlienky vznikol tzv. troskový portlandský cement.
Prvý umelý hydraulický cement vyrobil roku 1824 Angličan Joseph Aspdin z pálenej kriedy a vápennej malty. Svoj výrobok nazval portlandský cement, lebo po stuhnutí sa farbou a tvrdosťou podobal kameňom z lomov v Portlande, obľúbenému anglickému stavebnému materiálu. Roku 1844 zlepšil potom londýnsky stavebný majster Isaac Johnson Aspdinov výrobný proces tým, že zvýšil teplotu vypaľovania tak, že sa materiál tavil. Vzniknutú trosku bolo treba rozomlieť.

Azbestocementový betón

V roku 1892 inžinier A. Kühlewein vynašiel azbestový cement. Tento nový materiál, ktorý okrem cementu obsahuje vláknitý minerál azbest (z Kanady), tuhne na úplne vodotesný betón. Azbestový cement sa pomerne osvedčil ako stavebná látka na stavbu nádrží s teplou aj studenou vodou, plaveckých bazénov a pod. Azbest je svetlý až tmavozelený jemnovláknitý kremičitý minerál, ktorý je chemicky veľmi odolný. Nehorí a navyše je odolný aj proti pôsobeniu mnohých kyselín a zásad. Keďže je aj zlým tepelným vodičom a taví sa až pri teplote 1 100 C (amfibolový azbest), resp. 1 500 C (serpetínový azbest), má veľmi široké použitie. Azbestový cement je pevný v ťahu a v pohybe, a preto je vynikajúci na výrobu tenkostenných telies, napríklad vlnitých platní, rúr, extrudovaných profilov,