Známy nelepkavý poťah na vnútornej časti väčšiny kuchynského riadu je zároveň najklzkejšou umelo pripravenou hmotou. Má približne rovnaký trecí moment ako ľad. Keby pokrýval ulice bolo by takmer nemožné po nich chodiť a jazdiť. Vďaka tomuto nelepkavému povrchu, nazvanému PTEF, sa nám nepripečie k panvici škvarenina, ani na karamel sa meniaci cukor. Kvôli výnimočným vlastnostiam je PTEF ideálnym materiálom, z ktorého sa robia povrchy umelých kĺbov. Chirurgovia oceňujú práve nízke trenie. PTEF je jedným z najobdivuhodnejších umelo pripravených materiálov, vyhľadávaných nielen pre svoje trecie vlastnosti, ale aj pre odolnosť proti vysokým aj veľmi nízkym teplotám. Navyše je inertný, dosť odolný voči väčšine chemických látok a má aj dobré izolačné vlastnosti. Skratka PTEF znamená polytetrafluóretylén. Objavil ho takmer náhodou roku 1938 americký inžinier Dr. Roy Plunkett zamestnanec firmy Du Pont, ktorý sa zaoberal výskumom chladiacich kvapalín. Novoobjavenú látku potom spoločnosť patentovala pod obchodným názvom Teflon. PTEF sa ťažko spracováva a dlhý čas sa preň nenašlo vhodné využitie. Až v päťdesiatych rokoch ho pod názvom Tefal na prvých nelepkavých panviciach uviedol na trh francúzsky inžinier Mark Gregoire. V jeho šľapajach šiel rad výrobcov s bohatou škálou riadu na varenie a pečenie i kuchynských zariadení. Od začiatku štyridsiatych rokov sa teflón využíval aj priemyselne. Priaznivé frikčné vlastnosti našli uplatnenie v ložiskách strojov s uloženým hriadeľom. Teflonové ložiská sú samomazacie a nevyžadujú si žiadne ďalšie premazávanie. Kvôli zvýšeniu mechanickej odolnosti sa spevňujú rôznymi materiálmi, napríklad sklennými alebo karbónovými vláknami. Používajú sa najmä v chemicky agresívnych prostrediach, kde by kovové ložiská zhrdzaveli, napríklad vnútri čerpadiel používaných pri spracovávaní kyselín. Väčšina chemikálií vrátane vriacich zásad a kyselín, PTEF nenarúša. Dokonca i lúčavka kráľovská (zmes koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej a dusičnej), rozpúšťajúca zlato i striebro, necháva PTEF na pokoji. Jedinými chemikáliami, ktoré sú schopné porušiť povrch PTEF, sú roztavený sodík, vápnik a fluór pri vyššej teplote. Vďaka chemickej odolnosti PTEF sa jedlo na panvici nepripaľuje a každá organická hmota vrátene ľudského tkaniva zostáva nedotknutá. Núkajú sa tak aplikačné možnosti v chirurgii telových náhrad. pri umelých kĺboch okrem iných výhod hovorí pre PTEF aj nízke trenie.