Ozón je zvláštny plyn, ktorého molekula je tvorená z troch atómov kyslíka - nazýva sa tiež trojkyslík. Je nezbytnou podmienkou života na zemi - je súčasťou tenkej vrstvy atmosféry, teda ozonosféry, ktorá pohlcuje nebezpečné ultrafialové žiarenie zo Slnka. Je to silné oxidačné činidlo, ktoré reaguje so všetkými druhmi organických látok. Je charakteristického zápachu, v tenkých vrstvách je bezfarebný a v hrubších je modrej farby. Jeho vznik môžeme zapísať týmito dvoma chemickými rovnicami:
O2 + slnečné svetlo ––> 2O
O2 + O ––> O3

Priemerná svetová hrúbka ozónovej vrstvy je 300 Dobsonových jednotiek. V dôsledku antropogénneho znečisťovania ovzdušia, hlavne freónmi - plynmi obsiahnutými v sprejoch a chladiacich médiách, a splodinami nadzvukových lietadiel dochádza k poškodeniu ozonosféry , čo sa prejavuje prudkým poklesom koncentrácie ozónu a tým vznikom ozónovej diery, čo je populárny názov pre úbytok stratosferického ozónu - geofyzikálny jav, pozorovaný každoročne v jarných mesiacoch od sedemdesiatych rokov nad Antarktídou a od deväťdesiatych nad Arktídou. Veľkosť a hrúbka ozónovej diery a celková hodnota ozónu závisí na meteorologických podmienkach, na množstve chlóru v atmosfére a možno tiež, ako sa vedci domnievajú, aj na prítomnosti prachu a síry zo sopečných erupcií.
Výsledky vedeckých pozorovaní viedli k uzavretiu takzvaného Montrealského protokolu, ktorý zaviazal mnoho krajín k postupnému zákazu používania zlúčenín poškodzujúcich ozón v atmosfére. Jeden z vedcov zaoberajúci sa problematikou ozónových dier, Dr. Richard Stolarski, povedal: „Tieto hlboké a rozsiahle ozónové diery sa budú pravdepodobne tvoriť každoročne, pokiaľ množstvo chlóru v stratosfére nepoklesne do stavu pred vytvorením ozónovej diery.“ S ozónom sa môžeme stretnúť aj na povrchu zeme. Vtedy nás však nechráni, ale naopak naše zdravie poškodzuje.
Účinky na ľudský organizmus
Vo veľkom počte riadených ľudských štúdií, bolo opísané významné poškodenie pľúcnych funkcií ozónom, obvykle doprevádzaných dychovými a inými symptómami.