V organizme sa tuk vyskytuje v dvoch formách. Rezervný (zásobný) tuk sa v organizme ukladá vtedy, keď je v potrave veľa lipidov, alebo iných látok, z ktorých tuk môže vznikať. U živočíchov sa tento tuk ukladá v tele najmä v mimoriadnych životných obdobiach (napr. pred migráciou alebo zimným spánkom). Rozloženie tukových zásob býva hlavne v podkožnom väzive a v medzisvalových priestoroch. Tento druh tuku slúži predovšetkým ako zdroj energie (v porovnaní so sacharidmi sa z tukov uvoľňuje asi 4,5x viac energie). Naopak štrukturálny tuk sa nikdy v organizme nespotrebuváva, pretože tvorí základ biologických membrán.

1.4.1.2 Vosky
Vosky majú vo svojich molekulách esterifikovaný jednosýtny alkohol s dlhším uhlíkovým reťazcom, napr. cetylalkohol (C16), stearylalkohol (C18), myricylalkohol (C22).
Vosky sú známe predovšetkým z rastlinnej ríše, nachádzajú sa na povrchu listov a plodov a účinne chránia rastlinný organizmus pred neregulovaným výdajom vody a tým pred vysychaním. Živočíšne vosky produkujú napr. vodné vtáky, ktoré ich využívajú proti zmáčaniu peria vodou, hmyz chránia vosky pred vyschnutím.
Pre človeka má hospodársky význam včelí vosk, ktorý včely používajú pri výrobe plástov a lanolín, ktorý sa vyrába z ovčej vlny. Vorvaň tuponosý (Physeter catodon) má v lebečnej dutine a dutinách pozdĺž chrbtice žltkastú tekutinu, ktorá obsahuje vosk vorvaňovinu (cetaceum, spermacet). Má široké využitie v lekárstve a kozmetickom priemysle, ale aj pri výrobe sviečok. Živočíšny vosk pižmo, ktorý sa nachádza v tukových váčkoch pižmoňa severského (Ovibos moschatus), sa používa pri výrobe parfumov.

1.4.2 Zložité lipidy
V molekule zložených lipidov sa okrem zvyšku alkoholu a vyššej karboxylovej kyseliny nachádzajú aj ďalšie zložky, podľa ktorých rozlišujeme zložené lipidy:
1. fosfolipidy obsahujú v molekule aj estericky viazanú kyselinu trihydrogenfosforečnú
2. glykolipidy majú v molekule aj sacharidovú zložku, najčastejšie glukózu alebo galaktózu (resp. deriváty oligosacharidov)...
3. lipoproteíny obsahujú estericky naviazanú aminokyselinu serín (kyselina 2 – amino – 3- hydoxypropánová)

1.4.2.1 Fosfolipidy
Fosfolipidy (fosfatidy, glycerofosfolipidy) sú zložené z glycerol-3-fosfátu, ktoré je na uhlíkových atómoch C1 a C2 esterifikovaný mastnými kyselinami. Sú hlavné lipidové zložky biomembrán, preto ich označujeme aj ako membránové lipidy. Ich molekuly sú amfifilné, tzn. že majú polárnu (hydrofilnú) a nepolárnu (hydrofóbnu) časť, čo podmieňuje vznik fosfolipidových dvojvrstiev. Nepolárne reťazce mastných kyselín sú orientované k sebe a polárne časti fosfolipidov smerujú do vodného prostredia. Takýmto spôsobom membrána neumožňuje samovoľný prenos polárnych zlúčenín cez membránu (tab.3).
Medzi najtypickejšie a najrozšírenejšie fosfolipidy patria lecitíny (fosfatidylcholíny), ktoré majú na mieste X- naviazaný cholín. Vyskytujú sa v červených krvinkách, nadobličkách, pečeni, veľa je ich vo vaječnom žĺtku, v mozgovom tkanive, mieche, srdcovom svale. Etanolamín namiesto cholínu majú v molekule kefalíny, druhé najrozšírenejšie fosfolipidy. Tretie najrozšírenejšie fosfolipidy sú sfinfomyelíny. Sú súčasťou myelínovej pošvy obaľujúcej neurit (axón). Sfingomyelín vzniká esterickým naviazaním aminoalkoholu cholínu na sfingozín, chemicky je to monoacylsfingofosfocholín.