kde M je relatívna molekulová hmotnosť
c – koncentrácia
τ- turbidita
n – index lomu polarizovaného svetla
NA – Avogadrovo číslo
λ – vlnová dĺžka použitého polarizovaného svetla
- zmena indexu lomu svetla roztoku polyméru v závislosti od koncentrácie . Tento vzťah možno nahradiť výrazom , pretože n-n0 je úmerný koncentrácii
n0 – index lomu svetla čistého rozpúšťadla
M sa určí zo závislosti od c extrapolovaním na nulovú koncentráciu

Konformácie a konfigurácie makromolekúl môžeme študovať pomocou nasledujúcich metód:
─ Infračervenej spektroskopie (IČ)
─ Jadrovej magnetickej rezonancie (NMR)
─ Dynamicko-mechanickej spektrometrie
─ Analýz reverzibilného predĺženia
─ Teoretickej konformačnej analýzy
Spektrálne metódy
Princíp spektrálnych metód spočíva na interakcii skúmanej látky a elektromagnetickým žiarením rôznej vlnovej dĺžky. Rozhrania medzi jednotlivými žiareniami nie sú presne definované. Pri dopade elektromagnetického žiarenia na skúmanú látku nastáva jej lom, odraz, rozptyl a absorpcia. Základom spektrálnych metód je absorpcia žiarenia. Molekuly makromolekulových látok sú schopné absorbovať elektromagnetické žiarenie.

Termické metódy
Termické metódy využívame pri štúdiu fyzikálnych, chemických a fyzikálno-chemických zmien polymérov a vlákien v závislosti od teploty. Pri spracovaní polymérov a príprave vlákien nastáva ich tepelné zaťaženie, čím nastávajú rôzne zmeny molekulovej a nadmolekulovej štruktúry.
Takéto zmeny sa môžu dotýkať štruktúrnych modifikácií, napr. prechodu nekryštalických oblastí do kryštalických oblastí, oxidačno-deštrukčných alebo termicko-deštrukčných procesov.
Pri príprave vlákien zo syntetických vláknotvorných polymérov ich musíme zahrievať na teploty, ktoré v podstatnom rozsahu prevyšujú ich teplotu tavenia v závislosti od typu polyméru. Vyššie teploty pri zvlákňovaní sú z dôvodov dosiahnutia vhodnej viskozity taveniny a pre dobré tokové vlastnosti pri tvorbe vlákna. Pre zachovanie vlastností polyméru je nevyhnutné zabrániť termickej a oxidačnej degenerácii pri tavení a zvlákňovaní, čo sa zabezpečuje pridávaním termostabilizátorov a antioxidantov.

Štúdium termostability polymérov alebo vplyvu prísad v polyméroch má význam nielen pre dobrú prípravu vlákien alebo výrobkov z polymérov, ale aj na zabezpečenie ich dobrých úžitkových vlastností. Na sledovanie zmien týchto vlastností používame s výhodou termické metódy, ktoré môžeme rozdeliť do troch skupín:
─ diferenciálna termická analýza,
─ termogrvimetria,
─ dilatometria.