Prevencia zhubných nádorov
Príčina vzniku nádorov nie je známa, preto prevencia má obmedzené možnosti. Najúčinnejší spôsob prevencie je vyhľadávanie nádorov a dispenzarizácia prekarcenóz. Prevencia chemickej karcinogenézy sa uskutočňuje odstraňovaním karcinogénov z ovzdušia (továrenských plynov a dymov, automobilových výfukových plynov, fajčenia) a odstraňovaním prísad v potravinárskom priemysle, ktoré majú karcinogénny charakter.
Pravdepodobnosť vzniku rakoviny zvyšuje rodinná záťaž a niektoré komplexné vplyvy životosprávy ako napr. nedostatok odpočinku, spánku, nedostatok pohybu alebo dlhodobé stresové situácie. Okrem toho vplyvy vonkajšieho prostredia (chemikálie, znečistenie ovzdušia).
Ďalšie faktory sú špecifické podľa orgánov – fajčenie, slnečné žiarenie, radiácia, chemikálie, výživa. Primárna prevencia zahŕňa opatrenia zamerané na zmenu životného štýlu, sekundárna prevencia zahŕňa vyšetrenia a opatrenia v súvislosti so zisteným alebo predpokladaným nádorom.

Chemoterapia
Historické korene chemoterapie majú pôvod v iatrochémií ranného novoveku. Už vtedy sa formuloval základný pincíp, podľa ktorého sa mala sama príčina choroby zasiahnuť chemickou látkou – vyrobenou alchymicky.
Až rozvoj modernej bakteriológie posunul efektívnu chemoterapiu do sféry reálnych možností. Ehrlichove chemoterapeutické štúdie s trypanozómami priniesli objav, že farbivá môžu organizmy nielen zafarbiť, ale aj zahubiť. Tak sa zrodila základná idea chemoterapie : „ čarovnými strelami strieľať cielene na pôvodcov chorôb“
Chemoterapia je dôležitým pilierom súčasnej liečby zhubných nádorov.

Je to termín, ktorým sa označuje liečba rakoviny protinádorovými liekmi alebo cytostatikami. Všetky cytostatiká sú pre bunky jedovaté a nakoniec ich usmrcujú. Spomaľujú alebo prerušujú množenie buniek. Učinkujú tak, že narušujú základné chemické procesy, ktoré prebiehajú v bunkách a zabraňujú im, aby prijímali kyslík, ktorý potrebujú pre svoj metabolizmus. Bránia im aj v tom, aby produkovali energiu. Keď bunky nemôžu robiť ani jednu z týchto vecí,odumierajú. Nie všetky cytostatiká napádajú tie isté chemické procesy : môžu napadnúť reťazovú chemickú reakciu alebo ktorýkoľvek jej článok, ale všetky majú rovnaký celkový účinok.

Okrem leukémie a niektorých nádorov miazgovích uzlín sa chemoterapia zriedkavo využíva ako hlavná liečba. Výhodou chemoterapie je, že väčšina nežiaducich účinkov je reverzibilná takže po úspešnom konci sa organizmus opäť vráti k svojmu normálnemu stavu.

Takmer vždy sa používa na podporu chirurgického výkonu alebo rádioterapie. Niektoré cytostatiká sú zvlášť účinné pri niektorých druhoch tumorov. Napríklad malígny melanóm pomerne často reaguje na cyklofosamid a tak sa tento liek používa v prvých štádiach liečby. Chemoterapeutické prostriedky sa často používají v kombinácií jedného,dvoch alebo viacerých liekov, aby sa čo najúčinnejšie obmedzil rast rakovinových buniek. Takmer všetky tieto prostriedky sú cytostatiká a narušujú rast buniek. Robia to tak, že bránia bunkám aby využívali nevyhnutné faktory, ktoré potrebujú pre svoj rast, ako sú enzýmy a vitamíny. Jestvuje celá skupina protinádorových prostriedkov, ktoré sú antagonistické proti kyseline listovej a zabraňujú bunkám využiť túto kyselinu pri základných metabolických procesoch, čo vedie k ich odumretiu.

Podanie viacerých druhov liekov naraz — kombinovaná chemoterapia - je výhodné pre súčasné pôsobenie liekov s rozličnými protinádorovými účinkami. Lieky sa kombinujú tak, aby sa zvýšil ich protinádorový účinok a aby sa znižovala pravdepodobnosť výskytu nežiaducich vedľajších účinkov. Podávajú sa vo forme tabletiek, kapsúl, injekcií a infúzií.