Úvod
Rakovina je ochorenie spôsobené nekontrolovaným rastom a delením buniek v špecifickom tkanive.Všetky bunky v našom tele by sa potenciálne mohli zmeniť na rakovinové a väčšina z nich by sa takými aj stala, keby nebolo chemických substancií, ktoré obmedzujú ich rast. Imunitný systém vytvára chemické látky a bunky, ktoré strážia organizmus, moniturujú delenie a rast buniek a udržujú tieto záležitosti v norme. Akékoľvek narušenie integrity tohto systému môže mať za následok tvorbu nádorov.

Poznáme všeobecné princípy, ktoré sa vzťahujú na všetky druhy malígneho bujnenia.Čím v mladšom veku sa malígne bujnenie bujnenie začne, o to je zhubnejšie. Čím primitívnejší typ rakovinových buniek, tým rýchlejšie sa rozšíria a zapríčinia smrť.
Nádory sa môžu vyvíjať z rôznych embryonálnych typov buniek : karcinómy – rastú z vonkajšej vrstvy a sarkómy – rastú z najvnútornejších buniek. Sarkómy bývajú vo väčšine prípadov zhubnejšie ako karcinómy. Keďže väčšina nádorov je krehká, malígne bunky sa môžu oddeliť z primárneho nádoru a vniknúť do krvného obehu. Ak sa tak stane, bunky cirkulujú v krvnom obehu,až kým sa nedostanú do vzdialeného orgánu, kde vytvoria ďaľší rakovinový nádor, ktorý sa nazýva metastáza.(obr.1)

Najlepšie vyhliadky na vyliečenie sú vtedy, keď sa rakovina objaví pred jej rozśírením – metastázovaním. Aj veĺmi malé karcinómy môžu metastázovať, preto je nevyhnutná dôkladná prevencia. Včasné odhalenie je najdôležitejší faktor, ktorý umožňuje úspešnú liečbu. Sú určité faktory, ktoré napomáhajú rakovinovému bujneniu. Jedným z nich je náš spôsob stravovania, bohatý na živočíšne tuky a chudobný na vlákninu. Aj stres oslabuje imunitný systém organizmu a je možné, že neprítomnosť stresu a relaxácia môže mať ochranný vplyv.

Príčiny vzniku nádorov
Ako vzniká zhubný nádorový rast nevieme, ale poznáme viaceré činitele, ktoré ho zapríčiňujú. Za najdôležitejšie pokladáme :
- ionizujúce žiarenie - tieto nádory vznikajú po niekoľkoročnom odstupe odvtedy, ako bol jedinec vystavený ožiareniu, prípadne opakovanému ožarovaniu. Dnes ide o choroby z povolania u pracovníkov s ionizujúcim žiarením.
- Chemické karcinogény - sú ďalším činiteľom vyvolávajúcim vznik nádorov. Veľký význam majú pri vzniku rakoviny pľúc u fajčiarov. nebezpečné sú aj automobilové plyny.
- Vírusové karcinogény- sa najskôr podarilo dokázať u vtákov. Poznáme celý rad nádorových ochorení s vírusovou etiológiou (vtáčie, myšacie a potkanie leukózy). U človeka sa nepodarilo dokázať vírusový pôvod nádorových ochorení.
- Hormonálne karcinogény - u človeka poznáme štyri druhy nádorov, pri ktorých majú hormóny významnú úlohu: karcinóm prsníka, predstojnice, štítnej žľazy a nádory lymfatického tkaniva.
- Dedičnosť sa pokladá za významného činiteľa pri vzniku nádorov. Poznatky o dedičnej dispózii na nádorové ochorenia sú však skromné.
Prevencia zhubných nádorov
Príčina vzniku nádorov nie je známa, preto prevencia má obmedzené možnosti. Najúčinnejší spôsob prevencie je vyhľadávanie nádorov a dispenzarizácia prekarcenóz. Prevencia chemickej karcinogenézy sa uskutočňuje odstraňovaním karcinogénov z ovzdušia (továrenských plynov a dymov, automobilových výfukových plynov, fajčenia) a odstraňovaním prísad v potravinárskom priemysle, ktoré majú karcinogénny charakter.
Pravdepodobnosť vzniku rakoviny zvyšuje rodinná záťaž a niektoré komplexné vplyvy životosprávy ako napr. nedostatok odpočinku, spánku, nedostatok pohybu alebo dlhodobé stresové situácie. Okrem toho vplyvy vonkajšieho prostredia (chemikálie, znečistenie ovzdušia).
Ďalšie faktory sú špecifické podľa orgánov – fajčenie, slnečné žiarenie, radiácia, chemikálie, výživa. Primárna prevencia zahŕňa opatrenia zamerané na zmenu životného štýlu, sekundárna prevencia zahŕňa vyšetrenia a opatrenia v súvislosti so zisteným alebo predpokladaným nádorom.

Chemoterapia
Historické korene chemoterapie majú pôvod v iatrochémií ranného novoveku. Už vtedy sa formuloval základný pincíp, podľa ktorého sa mala sama príčina choroby zasiahnuť chemickou látkou – vyrobenou alchymicky.
Až rozvoj modernej bakteriológie posunul efektívnu chemoterapiu do sféry reálnych možností. Ehrlichove chemoterapeutické štúdie s trypanozómami priniesli objav, že farbivá môžu organizmy nielen zafarbiť, ale aj zahubiť. Tak sa zrodila základná idea chemoterapie : „ čarovnými strelami strieľať cielene na pôvodcov chorôb“
Chemoterapia je dôležitým pilierom súčasnej liečby zhubných nádorov.

Je to termín, ktorým sa označuje liečba rakoviny protinádorovými liekmi alebo cytostatikami. Všetky cytostatiká sú pre bunky jedovaté a nakoniec ich usmrcujú. Spomaľujú alebo prerušujú množenie buniek. Učinkujú tak, že narušujú základné chemické procesy, ktoré prebiehajú v bunkách a zabraňujú im, aby prijímali kyslík, ktorý potrebujú pre svoj metabolizmus. Bránia im aj v tom, aby produkovali energiu. Keď bunky nemôžu robiť ani jednu z týchto vecí,odumierajú. Nie všetky cytostatiká napádajú tie isté chemické procesy : môžu napadnúť reťazovú chemickú reakciu alebo ktorýkoľvek jej článok, ale všetky majú rovnaký celkový účinok.

Okrem leukémie a niektorých nádorov miazgovích uzlín sa chemoterapia zriedkavo využíva ako hlavná liečba. Výhodou chemoterapie je, že väčšina nežiaducich účinkov je reverzibilná takže po úspešnom konci sa organizmus opäť vráti k svojmu normálnemu stavu.

Takmer vždy sa používa na podporu chirurgického výkonu alebo rádioterapie. Niektoré cytostatiká sú zvlášť účinné pri niektorých druhoch tumorov. Napríklad malígny melanóm pomerne často reaguje na cyklofosamid a tak sa tento liek používa v prvých štádiach liečby. Chemoterapeutické prostriedky sa často používají v kombinácií jedného,dvoch alebo viacerých liekov, aby sa čo najúčinnejšie obmedzil rast rakovinových buniek. Takmer všetky tieto prostriedky sú cytostatiká a narušujú rast buniek. Robia to tak, že bránia bunkám aby využívali nevyhnutné faktory, ktoré potrebujú pre svoj rast, ako sú enzýmy a vitamíny. Jestvuje celá skupina protinádorových prostriedkov, ktoré sú antagonistické proti kyseline listovej a zabraňujú bunkám využiť túto kyselinu pri základných metabolických procesoch, čo vedie k ich odumretiu.

Podanie viacerých druhov liekov naraz — kombinovaná chemoterapia - je výhodné pre súčasné pôsobenie liekov s rozličnými protinádorovými účinkami. Lieky sa kombinujú tak, aby sa zvýšil ich protinádorový účinok a aby sa znižovala pravdepodobnosť výskytu nežiaducich vedľajších účinkov. Podávajú sa vo forme tabletiek, kapsúl, injekcií a infúzií.
Chemoterapiu možno podávať počas nemocničnej liečby, alebo ambulantne. Dnes je snaha podávať chemoterapiu podľa možností ambulantne.

Niektoré karcinogény sa liečia chirurgickým výkonom a rádioterapiou alebo samotnou chemoterapiou, ale často sa na zvýšenie účinku liečby používajú oba prostriedky, čím sa dosiahne dvojité pôsobenie na hlavné aspekty bunkového zdravia – metabolizmus a obnovu. Bežne sa používa rádioterapeutická kúra, po nej sa vynechá krátke obdobie na zotavenie a nasleduje chemoterapia.

Vedľajšie účinky chemoterapie
Všetky vedľajšie účinky chemoterapie vymiznú, keď sa ukončí podávanie cytostatík.

Kostná dreň
Väčšina bielych i červených krviniek, ako aj krvných doštičiek sa vytvára v kostnej dreni, odkiaľ sa vyplavujú do krvného obehu. Kostná dreň ich vyrába veľmi rýchlo, preto aj cytostatiká pôsobia na krvinky rýchlo, čím sa ich počet v periférnej krvi značne zníži. Účinok chemoterapie sa posudzuje podľa počtu bielych krviniek v krvnom obraze. Ak ich počet klesne pod minimálnu hranicu, musí sa liečba prerušiť dovtedy, kým si telo nevytvorí dostatočné množstvo bielych krviniek. Zníženie počtu bielych krviniek má za následok zníženie obranyschopnosti organizmu proti infekciám.

Strata vlasov a ochlpenia
Cytostatiká poškodzujú bunky vlasových korienkov. Veľa chorých preto počas chemoterapie stráca vlasy a ochlpenie. Tomuto predovšetkým psychiku zaťažujúcemu účinku možno v niektorých prípadoch predísť. Po skončení chemoterapie vlasy opäť narastú.
Nevoľnosť a zvracanie
Pôsobenie cytostatík na sliznicu žalúdka vyvoláva nevoľnosť až zvracanie. Účinnou pomocou sú lieky, ktoré nevoľnosť a napínanie na zvracanie potláčajú.

Nechutenstvo
býva počas chemoterapie bežným zjavom. Často je aj dôsledkom napínania na zvracanie. I tu pomôžu lieky. Vo všeobecnosti sa odporúča dobre vyvážená strava, obsahujúca zeleninu, ovocie, ale aj ryby, hydinu a mäso. Treba obmedzovať tuky.
Počas cytostatickej liečby je veľmi dôležitý dostatočný príjem tekutín. V dňoch, keď sa podávajú lieky, by mal človek vypiť približne 10 až 12 pohárov tekutiny (2 až 3 litre). Je to potrebné preto, aby sa nahradili tekutiny stratené opakovaným zvracaním, ako aj preto, aby sa z tela vyplavili produkty protinádorovej liečby.

Zápaly slizníc
Chemoterapia niekedy ovplyvní sliznicu ústnej dutiny a hltana. Pociťuje sa suchosť v ústach, môžu vynikať defekty na sliznici. Počas chemoterapie je veľmi dôležitá hygiena ústnej dutiny. Platia tu rovnaké odporúčania ako pri ožarovaní. Mala by sa používať zubná pasta s vysokým obsahom fluóru, aby sa zabránilo zubnému kazu. Neodporúča sa používať ústnu vodu pre jej vysoký obsah solí a alkoholu.
Infekcie
Keďže chemoterapia znižuje počet bielych krviniek a obranyschopnosť organizmu klesá, často môžu vyniknúť rôzne infekcie.
Krvácanie
Počet krvných doštičiek (trombocytov), ktoré majú na starosti zrážanie krvi pri poraneniach, po chemoterapii tiež klesá. Krvácajúce rany môžu byť nebezpečné.

Rádioterapia

Rádioterapia je liečba pomocou röntgenových lúčov alebo rádioaktívnych materiálov. Najbežnejšie sa používa na liečbu malígnych ochorení. Rádioterapia usmrcuje tie buky, ktoré sa rýchlo delia. Rakovinové bunky sa delia oveľa rýchlejšie ako normálne telesné tkanivo, preto sú citlivejšie. Cieľom rádioterapie je zničiť rakovinové bunky tak, aby normálne telesné bunky zostali intaktné.

Použitie rádioterapie k liečbe nádorov sa používa približne sto rokov. Bezprostredne, čo Conrad Röntgen objavil novú lúče X, použil ich v Chicagu k liečbe karcinómu prsníka Dr. Emile H. Gurbeú. Koniec storočia bol dôležitý pre rádioterapiu ďalším významným objavom. V roku 1898 objavili manželia Curierovi prirodzenú rádioaktivitu. Od tej doby došlo v rozvoji oboru rádioterapie k mnoho ďalším významným objavom. Povaha lúčov X, či žiarenie prirodzených alebo umelých izotopov sa nemení. Mení sa technické vybavenie a rádiobiologické poznanie, ktoré umožňuje, aby bola stále lepšie splnená hlavná úloha rádioterapie a to ožarovanie nádorového ložiska tumoróznou dávkou bez toho, aby boli poškodené okolité zdravé tkanivá.

Rádioterapiu možno rozdeliť do dvoch hlavných etáp:

1. Etapa: Doba röntgenových lúčov a rádia.
V tejto dobe sa na liečbu žiarením pozeralo ako na paliatívnu metódu, to znamená pokročilé prípady rakoviny, ktoré nebolo možné operovať boli určené k ožarovaniu, ktoré prinieslo pacientom určitú úľavu.

2. Etapa: Doba vysokoenergetického žiarenia a umelých izotopov.
Vysokoenergetické žiarenie prinieslo zásadný obrat v celej rádioterapii. Dosiahnutie dostatočnej nádorovej dávky u nádorov ležiacich v hĺbke, prestalo byť problémom. Výsledky liečby žiarením sa zlepšili a oproti konvenčnej röntgenovej terapií prinieslo v 60. rokoch zlepšenie o 10 - 15 %. Takisto rádioizotopy hľadali svoju cestu v liečebnom uplatnení špeciálnych liečebných metód za použitia rádioizotopov (napr.131I, 32P, 198 Au) To ukázalo celkom nové možnosti. Rádioaktívny kobalt v ožarovačoch predstavuje dnes najpoužívanejší umelý zdroj ionizujúceho žiarenia v rádioterapií. Rádioaktívne cézium (Cs), irídium veľmi výhodne nahradzuje rádium v brachyterapií.
Stanovenie liečby má obvykle dva stupne: liečebnú stratégiu a liečebnú taktiku.
Rádioterapia sa zvyčajne využíva na liečbu ulceróznych a epitelových kožných nádorov, nádorov horných dýchacích ciest, úst, jazyka a pery. Nádory majú rôzny stupeň rádiosenzibility a kožné nádory sú veľmi citlivé na röntgenové lúče, preto sa často liečia týmto spôsobom. Iné nádory sú menej citlivé, preto je ich hlavným spôsobom chirurgický výkon a chemoterapia.

Žiarenie gama narušuje väčšinu základných fyziologických procesov, ktoré sa odohrávajú v bunkách. Najúčinnejšie je vtedy, keď sa chromozómy delia, aby vytvorili nové bunky. Rádioterapia teda zabraňuje deleniu buniek a tkanivo sa nemôže vyhojiť, opraviť alebo nahradiť opotrebované bunky, takže nakoniec odumrie.

Žiarenie gama sa môže uskutočniť viacerými spôsobmi :

- vo forme úzkych röntgenových lúčov z röntgenového vysielača.(obr.4, obr.5) Ak je lúč veľmi úzky, môže sa zamerať na príslušný orgán alebo nádor. Na pokrytie väčšej oblasti, do ktorej sa rakovina mohla rozšíriť, sa môže použiť širší lúč.

- pomocou rádioaktívneho implantátu, ktorý sa zavedie do príslušného orgánu a pri svojom „rozpade“ pomaly a rovnomerne vyžaruje gama žiarenie, čím usmrcuje nádor.

- pomocou niekoľkých rádioaktívnych ihiel, ktoré sa môžu zaviesť do väčšieho, rozptýlenejšieho nádoru. Rádioaktívny materiál je obsiahnutý v malých ihlovitých útvaroch alebo v drôtoch a rádioaktívne žiarenie sa podáva v starostlivo dávkovanom časovom období v dostatočne veľkých dávkach potrebných na zničenie nádoru.

- v podobe rádioaktívnych izotopov, ktoré sa ako roztok podávajú vo forme injekcií pri niektorých druhoch nádorov. Táto metóda je veľmi účinná pri nádoroch štítnej žľazy. V tomto prípade sa rádioaktívny jód 131 podáva injekčne do krvi, z ktorej sa dostáva do štítnej žľazy. Keď sa rádioaktívny jód zabuduje do štítnej žľazy počas tvorby tyroxínu, rádioaktivita vo vnútri žľazy nádor usmrtí.
Vedľajšie účinky rádioterapie
Všetky formy rádioterapie sú založené na využití gama žiarenia. Ak sa táto forma nekontroluje, je škodlivá a nebezpečná. Je to ten druh žiarenia, ktorý spôsobuje rôzne typy vážnych ochorení a smrť pri výbuchu atómovej alebo vodíkovej bomby.
Na koži, ktorá sa nachádza tesne nad nádorom, môže ožarovanie spôsobiť popáleniny. I keď sa žiarenie zameriava len na príslušné miesto nášho tela, ovplyvňuje celé telo, preto je bežné, že počas 24 – 36 hodín po ožarovaní cítiť nevoľnosť a ťažobu. Chuť do jedla býva oslabená, hoci by sa mala do 2 - 3 dní znormalizovať. Jedným z prvých účinkov nadmerného žiarenia je potláčanie tvorby kostnej drene, ktoré spôsobuje anémiu. Môže sa vyskytnúť krvácanie ďasien, vracanie a hnačka. Môžu sa zjaviť vredy v ústach a hrdle. Bunky vo vlasových vačkoch sa rýchlo delia a pri veľkých dávkach gama žiarenia môžu začať nadmerne vypadávať vlasov.

Imunoterapia
Pri imunologických postupoch v liečbe nádorov sa využíva spektrum látok, ktoré aktivujú a zvyšujú imunologickú schopnosť organizmu likvidovať nádorové bunky. Imunitný systém organizmu hrá dôležitú úlohu aj v ochrane proti vzniku nádorov, aj v ich liečbe. Jednoznačne však možno povedať, že samotný imunitný systém - aj keď je plne funkčný - nie je schopný zlikvidovať nádorové ložisko - ani malého rozsahu. Dá sa však predpokladať, že pri určitej aktivácii buniek imunitného systému, ktoré sú schopné ničiť nádorové bunky, môže po absolvovaní základných liečebných postupov (chirurgický zákrok, ožarovanie, chemoterapia) dôjsť k likvidácii zvyškových (reziduálnych) nádorových buniek.

Výskumy objavili látky zvané interleukíny, ktoré vedia rozpoznávať a ničiť rakovinové bunky. Predbežné výsledky ukazujú, že postupne sa môžu uplatniť v liečbe rakoviny. Nádej na úspešnú liečbu dávajú aj tzv. monoklonálne protilátky - imunologické mechanizmy, ktoré odlišujú nádorovú bunku od normálnej a dajú sa použiť ako "nosiče" protinádorového lieku priamo do nádorovej bunky. Už dnes sa tieto monoklonálne protilátky využívajú v liečbe leukémií na presnú imunologickú charakteristiku leukemických buniek pacienta, lebo tá je rozhodujúca pri voľbe optimálnej cytostatickej liečby.

Cytostatiká
Cytostatiká sú látky , ktoré svojimi účinkami pôsobia hlavne na momentálne rastúce a množiace sa bunky. Predovšetkým postihujú rýchlo rastúce bunky. Najčastejšie zasahujú do mitotického procesu a takisto môžu iniciovať apoptózu(čiže programovanú bunkovú smrť).
Smrteľne poškodzujú bunky alebo aspoň zamedzujú ich rast. Používajú sa pri liečbe rakoviny a ako imunosupresiva. Užívajú sa vo forme tabletiek alebo sa podávajú injekčne do žily. Mnohé z nich sa používajú vo vzájomnej kombinácií. Keďže cytostatické prípravky pôsobia nielen na nádorové, ale aj na zdravé bunky, pri ich užívaní sa rozvíjajú veľmi nebezpečné vedľajšie príznaky, napr. poškodenie kostnej drene, zníženie tvorby krviniek, zvýšenie vnímavosti na infekcie, krvácavosť a i. V priebehu liečby sú potrebné časté vyšetrenia krvi.

Z tisícky zlúčenín, pri ktorých sa od skončenia vojny skúmali cytostatické účinky, sa do klinickej praxe mohol vybrať len relatívne malý počet preparátov. Išlo hlavne o alkylačné činidlá, antibiotiká, hormóny, antimetabolity a určité alkaloidy.

Alkylderiváty rozličných organických

Obsah

Úvod..............................................................................................................3
Príčiny vzniku nádorov...............................................................................4
Prevencia zhubných nádorov
Chemoterapia...............................................................................................5
Vedľajšie účinky chemoterapie
Rádioterapia.................................................................................................8
Rozdelenie rádioterapie
Žiarenie gama
Vedľajšie účinky rádioterapie
Imunoterapia...............................................................................................10
Cytostatiká...................................................................................................11
Význam enzýmov v boji s rakovinou
Záver............................................................................................................13

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Chémiou proti rakovine