Fospolipidy sú tvorené alkoholom (väčšinou je to glycerol alebo sfingosin), mastnou kyselinou, estericky viazanou kyselinou trihydrogenfosforečnou a ďalšími zložkami- dusikaté, aminoalkoholy (napr. kolamín, serín, cholín).

Glykolipidy okrem alkoholu a karboxylovej kyseliny obsahujú ešte navyše sacharidovú zložku (glukózu, galaktózu).

Biologický význam lipidov

•lipidy tvoria podstatnú časť živočíšneho tela a to ako veľmi dôležitá súčasť bunkovej membrány, ktorá zabezpečuje diferencovanie bunkového prostredia od okolia.
•sú tiež dôležitou súčasťou tkanív (napr. zložené lipidy sú bohato zastúpené v nervových tkanivách).
•sú najvýdatnejším zdrojom energie (konkrétne triacylglyceroly). Pri spálení 1g tuku sa uvoľní až 38kJ energie.
•telo ich využíva aj ako energetickú rezervu, postupným ukladaním.
•predstavujú prostredie, v ktorom sa výborne rozpúšťajú potrebné nepolárne zlúčeniny (vitamíny – A, D, E, K, hormóny, liečivá).

Výživa
Potreba tukov závisí od fyziologického stavu organizmu a od výšky energetického výdaja. Z hľadiska výživy rozdeľujeme tuky na:
•rastlinné – slnečnicový, repkový, podzemnicový, makový olej
•živočíšne – maslo, bravčová masť, hovädzí loj

Tuky môžu mať i rôznu konzistenciu, a to tuhú (vtedy hovoríme o tukoch) a redšiu (oleje).
Tuky z potravy vylúčiť nemožno, treba sa však správne rozhodnúť pre množstvo a druh. Sú základnou kaloriférnou živinou, čo znamená, že ich spaľovaním vzniká najviac energie (1g – 38kJ energie), okrem toho sú v nich rozpustné dôležité vitamíny (A, D, E, K), teda ich jednoznačne potrebujeme pre život.
Podľa údajov z roku 1989 predstavovali u nás až tri štvrtiny z celkovej spotreby tukov tuky živočíšne. V súčasnosti je to už len 55 %. V rokoch 1980 – 1989 spotreboval priemerne každý náš obyvateľ 6 až 7 kg masla, dnes je to len 2,7 kg. Viac ako o polovicu sa znížila aj spotreba bravčovej masti. Spotreba rastlinných tukov výrazne stúpla. Tento trend je jednoznačne správny, rastlinné tuky sú nepochybne zdravšie, ale to neznamená úplné vylúčenie živočíšnych tukov. Podľa analýz práve zmeny v konzumácií tukov, prispeli k poklesu úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia.
Tuky obsahujú mastné kyseliny, a to nasýtené a nenasýtené. Nasýtené sú zo zdravotného hľadiska najnebezpečnejšie. Zdrojom nenasýtených kyselín sú predovšetkým živočíšne tuky. Avšak aj v rastlinných tukoch sa nachádzajú nenasýtene kyseliny, ale v oveľa menšom množstve.

Doporučená denná dávka
U detí sa pohybuje okolo 3-5g/na kg hmotnosti za deň. U dospelých je to 1g/ na kg hmotnosti za deň.

Cholesterol
Zaraďujeme k zoosterolom – živočíšny steroidný alkohol. Hlavnou funkciou cholesterolu je stavebná funkcia, je potrebný na výstavbu a obnovu membrán. Ďalej podporuje vstrebávanie vitamínov A, B, K a je dôležitý pri premene vitamínu D. Pri nedostatku dochádza k znižovaniu činnosti srdca, mäknutiu kostí, zvyšuje sa náklonnosť k zápalom a červené krvinky môžu postupne stratiť svoje funkcie. Avšak oveľa väčšie problémy nám robí nadmerné množstvo cholesterolu. V nadmernom množstve môže byť škodlivý. Spôsobuje artériosklerózu – ukladanie cholesterolu na vnútorných stranách tepien zásobujúcich sval srdca. Dochádza k zvyšovaniu hladiny cholesterolu v krvi. Túto hladinu môžeme v určitej miere ovplyvniť a to vhodným výberom potravín. Cholesterol sa z potravy strebáva v tenkom čreve, pričom jeho množstvo môže byť znížené prítomnosťou vlákniny, pretože časť cholesterolu je viazaná na jej povrchu.
Prijaté množstvo cholesterolu by nemalo byť väčšie ako 300mg/deň!!