MONOSACHARIDY sú sacharidy, ktoré obsahujú len jednu sacharidovú jednotku. Z chemického hľadiska definujeme monosacharidy ako aldehydy alebo ketóny vyšších viacsýtnych alkoholov, ktoré okrem hydroxylových skupín obsahujú aldehydovú skupinu, vtedy hovoríme o aldózoch a ak obsahujú namiesto aldehydovej skupiny skupinu ketónovú, tieto sacharidy nazývame ketózy.
Z chemických vlastností sú dôležité najmä oxidačno – redukčné vlastnosti. Miernou oxidáciou aldóz sa aldehydová skupina oxiduje na karboxylovú kyselinu a vznikajú aldónove kyseliny. Najznámejšou kyselinou je kyselina D-glukónová.

Aldózy sú monosacharidy, ktoré okrem hydroxy skupiny obsahujú aj aldehydovú skupinu. Najjednoduchšou aldózou je glyceraldehyd.

Ketózy sú monosacharidy, ktoré okrem hydroxy skupiny obsahujú aj ketónovú skupinu.
Najjednoduchšou ketózou je dihydroxyacetón.

Všetky sacharidy (s výnimkou dihydroxyacetónu) obsahujú vo svojej molekule aspoň jeden chirálny uhlík (uhlík s o 4 rôznymi substituentami, vytvára tzv. stereogénne centrum). Podľa toho na akej strane sa nachádza –OH skupina, sa môžu sacharidy vyskytovať v dvoch stereoizomérnych formách D a L. Zaujíma nás tá –OH skupina, ktorá je naviazaná na predposlednom uhlíku od charakteristickej funkčnej skupiny.
Podľa počtu uhlíkov rozoznávame aldózy- a ketózy- na: -triózy, -tetrózy, -pentózy, -hexózy, -heptózy.
Jednotlivým konkrétnym monosacharidom sa dávajú aj triviálne názvy. U ketóz s počtom uhlíkov 4 až 7 sa k triviálnemu názvu pridáva koncovka –ulóza (napr. ribulóza). Najdôležitejšie sú pentózy a hexózy. Avšak i triózy, tetrózy a heptózy sú dôležité, hlavne v metabolizme.

Pentózy sú monosacharidy (aldózy), ktoré majú vo svojom reťazci 5 uhlíkov. Najznámejšími pentózami je ribóza, xylóza a arabinóza, ktoré sa vyskytujú v rastlinných potravinnách. Ribóza je základnou zložkou nukleových kyselín.

Hexózy sú monosacharidy, ktoré majú vo svojom reťazci 6 uhlíkov. Najznámejšie sú:

Glukóza (hroznový cukor) je z metabolického hľadiska základným sacharidom, pretože ho prijímame veľa krát v čistej podobe. Vzniká štiepením niektorých zložitejších cukrov (škrobu, maltózy, glykogénu). Glukóza má v tele osobitnú funkciu. Je totiž jedinou formou, v ktorej prúdi cukor v krvi a v tejto forme sa dostáva do celého tela. Využíva sa ako stály pohotový zdroj energie alebo sa dostatočne ukladá vo forme glykogénu, čo je živočíšny škrob nevyhnutný pre činnosť svalov. Glukóza sa v potravinách vyskytuje najmä v sladkých ovocných plodoch a mede.

Fruktóza (ovocný cukor) je sladšia ako glukóza, v tele sa rýchlo mení na neutrálne cukry (triglyceridy). Dôležitý je jej polysacharid škrob inulín, ktorý sa nachádza v čakanke. Užívajú ho najmä diabetici ako náhradu škrobu.

Galaktóza (mliečny cukor) je súčasťou mozgových lipoproteínov. Mala by byť zdrojom cukru najmä u detí. Pri jej skoro úplnom nedostatku sa pozoroval oneskorený vývoj dieťaťa!

Manóza (sladový cukor) sa nachádza v kôre pomarančov. Spolu s galaktózou by nemala chýbať v detskej výžive! Má mierne prečisťujúce účinky.