Zo zlúčenín hliníka je najznámejší kamenec hlinitodraselný KAl(SO4)2 . 12 H2O, ktorý kryštalizuje v osemstenoch. Používa sa na morenie látok vo farbiarstve, na impregnovanie nepremokavých tkanín a na úpravu papiera. V lekárstve je známy octan hlinitý Al(CH3COO)3 ako výborný antiseptický prostriedok na obklady a výplachy.
Oxid hlinitý sa pripravuje aj umele s názvom elektrit alebo korubín, ktorý sa pre svoju tvrdosť používa na výrobu brúsov a brúsnych papierov. V rozdrobenej forme pod menom šmirgel slúži na čistenie povrchov kovov. Na tie isté ciele sa často používa kysličník hlinitý, získaný roztavením bauxitu (technický názov alund, bauxitové brusivo).

Polodrahokamové prírodné odrody oxidu hlinitého – korundu, červený rubín a modrý zafír, ktoré zdobia prstene a náhrdelníky, sa v súčasnosti vyrábajú aj umele. Sú na nerozoznanie od prírodných kameňov. Zhotovujú sa z nich ložiská do hodiniek a uplatňujú sa pri príprave laserov pre kozmické lety.
Na prírodných zlúčeninách, ktorých podstatnou zložkou je hliník, na hlinitanoch, íloch, hlinách kaolínu sa zakladá keramický priemysel, výroba cementu a žiaruvzdorných materiáloch. Najpoužívanejší žiaruvzdorný materiál je šamot, ktorý obsahuje 45 % Al2O3. Zhotovujú sa z neho tehly na stavbu pecí, vane na tavenie skloviny, tégliky na tavenia kovov a vymurovka pre parné kotly.
Z hliníkových zliatin sa vyrábajú rôzne vystužovače, konzoly, podvozovky na nástroje a prístroje, puzdrá a chassis príslušnej aparatúry.