RADIAČNÉ ŽIARENIE
Rádioaktívne prvky sa rozpadajú rôznymi rýchlosťami. Polčas rozpadu je čas, za ktorý sa rozpadne polovica pôvodného množstva rádioktívneho prvku.
-Rádioaktívne materiály sa často uchovávajú vo vode. Voda pôsobí ako štít pohlcujúci žiarenie. Častice gama prechádzajúce cez vodu vyvolajú v nej slabé modrasté svetielkovanie.
Tento jav sa nazýva ČERENKOVOVO ŽIARENIE podľa ruského fyzika Pavla Čerenkova, ktorý za jeho objav dostal Nobelovu cenu.
-Žiarenie rádioaktívnych látok môže byť aj smrtiace, preto sa musí s nimi narábať veľmi opatrne. Ale dá sa využiťaj na dobré účely. Kardiostimulátory majú jadrový zdroj energie, ktorý vydrží oveľa dlhšie ako obyčajné batérie. Pomocou rádioaktívneho žiarenia možno diagnostikovať i liečiť rakovinu.
Urýchľovače:
Pokusy dosiahnuť kontrolovanú jadrovú syntézu sa robia aj v zariadeniach nazývaných urýchľovače častíc. Urýchľovač dokáže nasmerovať elektrický výboj s výkonom 100 triliónov wattov na guľôčku deutéria veľkú ako hrášok. Keď je zväzok častíc vystrelený, plyn sa na niekoľko bilióntin sekundy zohreje na teplotu až niekoľko miliónov stupňov Celzia- na začatie syntézy to však nestačí.
JADROVÉ ZBRANE

Mnoho nových objavov, či už fyzikálnych , alebo chemických bolo zneužitých na výrobu a prípravu zbraní, bômb alebo výbušnín. Poznanie jadrovej energie nebolo výnimkou.
Výbuch jadrovej bomby sa dá charakterizovať, ako neriadená reťazová reakcia s lavínovitým štiepením. Jadrová bomba s náložou 1 kg nuklidu uránu 235 zodpovedá náloži 20 000 ton trinitrotoluénu
-Vedci si uvedomovali, že prírodný urán by sa v bombe nedal využiť, lebo obsahuje len 0,7 % izotopu 235 - iba v jeho prípade nastáva proces štiepenia.
-Rakúsky fyzik Otto Frisch (1904 - 1979) vypočítal tzv. kritickú hmotnosť uránu 235- najmenšie množstvo, pri ktorom samovoľne prebieha jadrová reťazová reakcia. Ukázal, že toto množstvo predstavuje iba niekoľko kilogramov, čo je množstvo vhodné aj na použitie v leteckej bombe.
-V padesiatych rokoch sa vyvinula ešte oveľa ničivejšia bomba- vodíková bomba. Namiesto rozštiepenia jedného atómu dochádza k fúzií ( syntéze ) dvoch ľahkých izotopov vodíka a vzniká ťažší. V oboch prípadoch, či už syntéze, alebo štiepnej reakcií, dochádza k odovzdaniu veľkého množstva energie

ÚČINKY JADROVÉHO VÝBUCHU
-Prvý účinok,ktorý obeti bombardovania pocítia je silný tok fotónov z výbuchu,ktorý uvoľní 70 – 80 % energie bomby.Účinky siahajú až k tepelným popáleninám 3.stupňa.Prvé úmrtia zpôsobuje práve tento efekt výbuchu.
-Daľším javom je nadzvuková tlaková fronta. Vidíte ju skôr ako ju počujete.Tlaková fronta zmetie všetko, čo jej stojí v ceste
-Po tlakovej fronte prichádza pretlaková fáza.Vyvolá pocit pobytu pod vodou v hĺbke niekoľko sto metrov.Tlak postupne odoznie a nastane fáza negatívneho pretlaku so silným vetrom v opačnom smere.Toto obrátenie vzdušného prúdenia zpôsobuje vzduch rútiaci sa zpäť aby vyplnil prázdnotu zanechanú výbuchom.
-Vzduch sa postupne vracia k normálnemu atmosférickému tlaku.Vtejto fázi zmenia ohne zpôsobené elektrickými výbojmi a zapálené trosky zasiahnutú oblasť na ohnivé more
-Potom prichádzajú strednedobé účinky ako tvorba keloidov a retinálne blastomy. Genetické poruchy sa môžu objaviť až po 40 rokoch po počiatočnom ožiarení.

Atmosférické účinky výbuchu
Atómový Hríb
Teplo jadrovej fúzie a štiepenia okamžite zahreje okolný vzduch na desať miliónov stupňov celzia. Táto superžeravá vzdušná plazma vydáva toľko svetla, že vyzerá jasnejšie ako slnko a je vidieť na stovky kilometrov ďaleko. Výsledná ohnivá guľa sa rýchlo rozpína. Pozostáva s horúceho vzduchu a preto stúpa rýchlosťou niekoľko sto metrov za sekundu. Asi po jednej minúte ohnivá guľa vystúpi do výšky niekoľko kilometrov a vychladne natoľko, že už ďalej nežiari. Vnútroný materiál sa postupne rozpína do hríbovitého mraku kvôli tepelnému prúdeniu. Ak dôjde k výbuchu na zemi, zem a rádioaktívne trosky sú nasávané do nohy hríbu, ktorá sa nachádza pod ohnivou guľou. Zrážky a ionozácia častíc mraku spôsobujú, že sa na zem vybíjajú mohutné blesky. V záverečných fázach môže mať mrak až sto kilometrov v priemere a výšku až štyridsať kilometrov pri výbuchu megatonovej triedy.