Elektromagnetický impulz /EMI/
Jadrový výbuch vyžaruje na všetkých vlnových dĺžkach. Časť vyžarovania je v rádiovej a radarovej časti spektra. To je EMI. EMI je tým silnejší, čím vyššie v atmosfére idete. Výbuchy vo vysokých výškach môžu vyradiť elektroniku indukciou prúdových rázov v uzavretých okruhoch z kovových predmetov – v elektronike, elektrickom vedení, telefónnych linkách, televízoroch, rádiach atď. Dosah škôd môže byť cez 1000 km.

Prehľad okamžitých účinkov.
Tri kategórie opkamžitých účinkov sú nasledujúce: tlaková vlna, tepelné vyžarovanie a okamžitá ionizácia alebo prenikavé žiarenie. Ich pomerný význam sa mení s kalibrom bomby.
-Pri nízkych kalibroch môžu byť významným zdrojom zranení všetky tri. Pri výbušnom ekvivalente asi 2,5 kT sú tieto tri účinky zhruba rovnaké, všetky môžu spôsobiť smrteľné zranenia v oktuhu 1 km.
- Pri malom jadrovom útoku, kalibru bomby približne 15 kT,
Budú mať zranenia vrátane smrteľných všetky 3 príčiny. Dve tretiny tých ktorý zomrú prvý deň budú obeťami popálenín a oblasť ich výskytu bude najväčšia. Zranenia spôsobené tlakovou vlnou a popáleniny sa budú vyskytovať u 60 až 70 percent všetkých ešte živých. Ľudia dosť blízko na to aby sa u nich objavila výrazná choroba z ožiarenia sa budú nachádzať hlboko v hraniciach smrteľných účinkov tlakovej a tepelnej vlny. V dôsledku toho sa iba u 30 percent tých čo prežili prejaví choroba z ožiarenia.
- Pri kalibroch radu stoviek kiloton alebo väčších-typických pre strategické hlavice-účinkyokamžitého ožiarenia prestávajú mať význam.Nebezpečné intenzity žiarenia sa vyskytujú iba tak blízko výbuchu,že sa prežitie v týchto miestach stáva nemožným.Dvadsaťmegatonová bomba môže spôsobiť potenciálne smrteľné popáleniny do vzdialenosti 40 km, kde tlaková vlna dokáže len o málo viac než rozbiť okná a zapríčiniť povrchové zranenia.

Prehľad dlhodobých účinkov
Radioaktívne zamorenie:Hlavným dlhodobým účinkom je vznik veľkých objemov radioaktívneho materálu s dlhodobou aktivitou-polčasy rozpadu siahajú od dní po tisícročia.Hlavním zdrojom týchto produktou sú zbytky po štepných reakciách.
Keď sa atómy štiepia môžu sa deliť asi 40 rôznymi, čo vytvára kombináciu zhruba 80 rôznych izotopov.Tieto izotopy sa výrazne líšia svojou vo svojej stabilite, niektoré sú stabilné, zatiaľčo iné podliehajú rádioaktívnemu rozpadu s polčasmi zlomkou sekundy.Rozkladajúce sa izotopy samy môžu vytváraťstabilné alebo nestabilné dcérske izotopy.Výsledná zmes sa ďalej komplikuje , v štepných produktoch bolo identifikovaných 300 izotopov 36 prvkov.
Krátko žijúce izotopy rýchlo uvoľnujú svojú rozopadovú energiu, vytvárajú silné radiačné polia, ktoré rýchlo slabnú.Dlho žijúce izotopy uvoľňujú energiu po dlhšiu dobu,vydávajú žiarenie , ktoré je oveľa menej intenzívne,ale trvalejšie.Štepné produkty tak majú zpočiatku veľmi vysokú úroveň radiácie,ktorá rýchlo slabne,ale keď klesne intenzita žiarenia poklesne aj rýchlosť jej slabnutia.
Tieto radioaktívne produkty sú najnebezečnejšie, keď sa ukladajú na zem ako spad.Rýchlosťusadzovania spadu veľmi silno závisí na výške, v ktorej k výbuchu došlo a v menšej miere tiež na sile výbuchu..
Tak ako vonkajšie vystavenie prenikavému žiareniu,tak aj vnútorné ožiarenie –požitie rádioaktívneho materiálu-predstavuje vážne zdravotné rizika.