Pevnosťou sa tvárna liatina blíži oceli, lebo zrnitý tvar grafitu príliš neporušuje základnú kovovú hmotu. Modul pružnosti je od 140 000 do 180 000 Mpa pre ťah a tlak, Pre strih od 70 000 dp 70 500 Mpa. Základná kovová hmota určuje ostatné mechanické hodnoty. Vhodným tepelným spracovaním v špecializovaných zlievárňach ide dosiahnuť vysokých hodnôt mechanických vlastností tvárnej liatiny. Významná aj keď nie tak veľká ako u šedej liatiny je útlmová schopnosť tvárnej liatiny. Jej obrobiteľnosť je blízka obrobiteĺnosti ocele, povrch je hladký. Dobrá je tvárnosť za studena i za tepla. Dobrá je aj odolnosť proti korózii a opalu. Tvárnu liatinu ide zvárať ako plameňom tak aj oblúkom, doporučuje sa odliatok predhriať a zabezpečiť jeho pomalé chladnutie po zváraní. Odliatok z tvárnej liatiny má byť konštruovaný tak, aby bolo možné zaistiť kladné usmernené tuhnutie a umiestniť masívne náliatky skoro ako u oceľových odliatkov. Nemá mať ostré rohy a veľké prechody v hrúbke steny. Typické príklady vyuźitia tvárnej liatiny sú súčasťou poľnohospodárskych strojov, valcov, brzdových bubnov...

Niektoré technologické úpravy ocele

Cementovanie
Cementovanie je nasycovanie povrchu oceľových súčiastok uhlíkom. Používa sa vtedy, ak sa od súčiastok požaduje vysoká povrchová tvrdosť, pri súčastnom zachovaní húževnatého jadra. Na cementovanie sú vhodné mäkké ocele s obsahom od 0,1 až 0,4 %C. Povrch súčiastok sa obohacuje na eutektoidnú alebo mierne nadeutektoidnú koncentráciu.

Zakalením nacementovanej súčiastky sa získa vo vrstve martenzitická štruktúra vysokej tvrdosti, pričom v jadre dochádza, v závislosti od prekaliteľnosti ocele a veľkosti prierezu, väčšinou iba k čiastočnému zakaleniu, prípadne vznikajúci martenzit má vzhľadom na nízky obsah uhlíka nízku tvrdosť. Jadro súčiastky preto zostane mäkke a húževnaté. Cementovanie sa robí pri teplotách asi 50°C nad AC. Pre ocele uhlíkove s obsahom 0,4 %C je to asi 850 až 950°C. Hĺbka cementačnej vrstvy býva 0,5 až 2 mm. Pri cementovaní môže uhlík do ocele difundovať buď z plynnej alebo kvapalnej fázy. Atmosféra pre cementovanie predstavuje zložité zmesi plynov, najmä CO, CO2, N2, H2, H2O a uhľovodíkov. Cementovanie sa robí v tuhom, kvapalnom alebo plynnom prostredí. Súčiastku odporúčam cementovať v plyne pri teplote 880°C a po dobu 3 hodín kedy dosiahnem cementačnú vrstvu o hrúbke 0,6 mm.