Úvod:
V posledných rokoch sa dostavajú cudzorodé latky v životnom prostredí a najmä v potravinách na celom svete aj do záujmu širokej verejnosti. Je známe, že niektoré cudzorodé latky môžu nepriaznivo vplývať na zdravie obyvateľstva a na ekologičku rovnováhu. S rozširujúcou sa chemizáciou narastajú aj množstva
zvyškov rozličných, v prírode pretrvávajúcich chemických látok, ktoré "kolujú" v prostredí a dostavajú sa aj do ľudského organizmu. A to jednak tak, že človek prichádza s nimi priamo do styku, a lebo nepriamo,čo je výsledkom zložitých ciest chemickej latky cez zložky prostredia (vzduch, voda, pôda a potraviny).Prídavné látky do potravín sú látky, ktoré sa pridávajú do väčšiny potravín za účelom zmeny farby, chuti, vône, z dôvodov prepravných čí skladovacích (potraviny dlhšie vydržia), čí z dôvodov zmeny ich vlastnosti. Označenie E s číslom vyzerá na pohľad hrozivo, zvlášť človeku nedôverčivému voči všetkému umelému. V skutočnosti ide o kód, ktorý je priradený danej prídavnej latke príslušnou komisiou v Európskej Únii. Tieto látky by mali byť dlhodobo sledovane a mali by byť bezpečné. Tak to aspoň tvrdia statní potravinári, svetoví výrobcovia potravín, ale aj nezávislí odborníci. Sú tvorené E a číslom, ktoré značí konkrétnu zlúčeninu.Používanie kódu prináša mnoho výhod.Chemické názvy jednotlivých zlúčenín totiž bývajú dlhé a zložité, takže hrozí riziko skomolenia názvu pri príprave obalu. Okrem toho chemické názvoslovie nie je vo všetkých krajinách jednotné, na rozdiel od číselných kódov zhodných pre mnoho štátov. Mnoho ľudí sa domnieva, že sa jedná výhradne o syntetické, teda umelo vyrobené zlúčeniny. Nie je to však pravda.

1.Aditiva sa dajú podľa pôvodu rozdeliť do troch skupín:
•prírodného pôvodu
•prírodné identické (vyrobené umelo, ale zložením rovnaké ako prírodného pôvodu)
•syntetické(v prírode sa nevyskytujú alebo sa vyskytujú v nepatrnom množstve)

2.Rozdelenie aditív
•Farbivá E 1xx. Sú napríklad v cukrovinkách, zmrzlinách, jogurtoch či pudingov. Príklady: riboflavín (E 101), karamel (E150), karotény (E 160) oxidy a hydroxidy železa (E 172).
•Konzervačné látky E 2xx. "Bojujú" proti baktériám, plesniam a ďalším mikroorganizmom, vďaka čomu sa predlžuje trvanlivosť potravín. Príklady: siričitan sodný (E 221), dusičnan draselný (E 252), kyselina mliečna (E 270).
•Antioxidanty E 3xx. Spomaľujú oxidačný proces, ktorého dôsledkom je napríklad žltnutie tukov a farebné zmeny potravín. Baliace plyny (dusík, oxid uhličitý, kyslík) sa používajú pri balení potravín do obalov. Príklady: kyselina askorbová - vitamín C (E 300), fosforečnany draselné (E 340), kyselina jantárová (E 363).
•Látky upravujúce vlastnosti potravín E 4xx. Stabilizátory a zahusťovadlá pomáhajú zvýšiť hustotu a zlepšiť konzistencie omáčok a krémov. Predtým sa na to používala napríklad zápražka - zapražená múka. Patria sem aj emulgátory, ktoré dokážu nemožné - spojiť vodu s tukom. Príklady: arabská guma (E 414), pektíny (E 440), celulóza (E 460).

•Soli a kyseliny E 5xx. Slúžia na konzerváciu a zároveň vplývajú na konečnú chuť. Patria sem kyseliny, soli aj zásady. Príklady: kyselina chlorovodíková (E 507), síran draselno-hlinitý (E 522), hydroxid amónny (E 527).
•Chuťové látky E 6xx. Používajú sa na zlepšenie chuti tých surovín, ktoré pri spracovaní stratili pôvodné vlastnosti. Príklady: kyselina glutamanová (E 620), vápenaté soli (E 635), glycín a jeho sodná soľ (E 640).
•Technologické pomocné látky E 900 - E 948. Patrí sem množstvo látok, ktoré sa používajú napríklad pri výrobe marmelády na odpenenie, pri výrobe margarínu ako katalyzátory, lúhy pri šúpaní zemiakov, ako čeriace a filtračné prostriedky. Napríklad: včelí vosk (E 901), parafínový olej (E 905), hélium (E 939).
•Sladidlá E 950 - E 1102. Používajú sa na prisladzovanie potravín, veľké opodstatnenie majú najmä v strave pre diabetikov. Napríklad: acesulfán (E 950), cyklamáty (E 952), lyzozým (E 1105).
•Škroby E 1200 - E 1450. Napríklad: polydextrózy (E 1200), monoškrobfosforečnan (E 1410).
•Rozpúšťadlá E 1505 a vyššie. Používajú sa v technológii výroby potravín na získavanie látok z jedného druhu požívatiny, aby sa mohli použiť v inej, v ktorej sa prirodzene nenachádzajú. Napríklad: diacetín (E 1517), propylénglykol (E 1520).