Roztok amoniaku vo vode sa nazýva hydroxid amónny (vodný roztok amoniaku). Obsahuje molekuly NH3 a ióny NH4+ a OH–. Hydroxid amónny je slabá zásada. Hydroxid amónny NH4OH možno neutralizovať kyselinami; s kyselinou chlorovodíkovou tvorí chlorid amónny NH4Cl, s kyselinou sírovou síran amónny (NH4)2SO4 a pod.:
NH4OH + HCl → H2O + NH4Cl
2 NH4OH + H2SO4 → 2 H2O+ (NH4)2SO4
V obidvoch prípadoch ide o reakciu voľných iónov v roztoku:
OH– + H3O+ → 2 H2O
Amoniak je zásadou, môže odčerpať protón kyselinám a utvoriť amónny katión čiže amónium NH4+. Ión NH4+ tvorí kladnú súčasť zlúčenín, ktoré označujeme spoločným názvom amónne soli. Takou je napr. chlorid amónny NH4Cl, síran amónny (NH4)2SO4, dusičnan amónny, NH4NO3, uhličitan amónny (NH4)2CO3. Pripravujú sa neutralizáciou kyselín hydroxidom amónnym, napr.:
NH4OH + HCl → H2O + NH4Cl
Amoniak sa v praxi používa najmä na výrobu dusíkatých hnojív, na výrobu kyseliny dusičnej a amónnych solí. Spotreba amoniaku je obrovská. Priemyselne sa využíva dvojako:

1. Pôsobením vzdušného dusíka na acetylid vápenatý ( „karbid“ ) CaC2 vzniká kyanamid vápenatý (dusíkaté vápno) CaCN2, ktorý vo vode hydrolyzuje, vzniká zrazenina uhličitanu vápenatého a vodný roztok amoniaku:
CaC2 + N2 → CaCN2 + C
CaCN2 + 3 H2O → CaCO3 + 2 NH3
2. Priamou syntézou vzdušného dusíka s vodíkom:
N2 + 3 H2 → 2NH3
Z oxidov dusíka majú väčší význam iba dva: NO a NO2. Obidva oxidy sú prudko jedovaté. Oxid dusnatý NO: bezfarebný plyn, ktorý sa vyrába spaľovaním amoniaku alebo oxidáciou atmosferického dusíka. Pri bežnej teplote sa na vzduchu okysličuje a mení sa na oxid dusičitý.
Oxid dusičitý NO2: pri laboratórnej teplote (25°C) je to červenohnedý plyn silných oxidačných vlastností. Pri teplote –10°C tvorí kryštály zloženia N2O4. So studenou vodou tvorí zmes kyseliny dusičnej a dusitej:
2 NO2 + H2O → HNO3 + HNO2,
s teplou vodou dáva kyselinu dusičnú a uvoľňuje sa oxid dusnatý:
3 NO2 + H2O → 2 HNO3 + NO