Ozón (O3) je súčasťou plynného obalu Zeme. Je to plyn, ktorý zhruba vo výške 20-50 km nad zemou tvorí ochrannú vrstvu proti nebezpečnému ultrafialovému žiareniu Slnka, ktoré poškodzuje kožu a vyvoláva zhubné nádory. Pri póloch je už ozónová vrstva veľmi tenká a v Austrálii bol zaznamenaný prudký nárast kožných nádorov.

Ozónová diera nad Antarktídou prekonala začiatkom septembra všetky rekordy. Bola najväčšia v celej histórii od začiatku meraní pred pätnástimi rokmi – dosahovala 29 miliónov štvorcových kilometrov, čo je približne trojnásobok rozlohy Spojených štátov.

Zo zhodnotenia výsledkov meraní vyplýva, že ozónová diera sa po prvýkrát rozšírila aj nad obývané oblasti. Najviac zasiahnutých bolo 120 tisíc obyvateľov mesta Punta Arenas v Chile. Dva dni boli vystavení bez ochrany nebezpečnému ultrafialovému žiareniu. Podľa odborníkov išlo o druhý najvážnejší rizikový stupeň – už sedemminútový pobyt na Slnku mohol spôsobiť popáleniny.

Studené počasie môže byť skutočne nepríjemné. Podľa odborníkov práve veľmi studené počasie v severnej Európe počas decembra a januára spôsobilo úbytok ozónu. Zistili to výskumníci, ktorí pracujú v okolí polárneho kruhu vo Švédsku. Pritom ozónový štít chráni Zem pred nebezpečným žiarením zo Slnka.
Narusovanie ozonovej vrstvy od pätdesiatych do osemdesiatych rokov sa v aerosolovych sprejoch a chladnickach hojne pouzivala skupina latok zvanych ferony (prchave fluorovane a chlorovane uhlovodiky, CFC), organicke zluceniny obsahujuce chlor a fluor. V sucastnosti sa vsak od nich odchadza. Freony, bohuzial, unikaju vysoko do atmosfery, kde sa hromadia a pôsobenim slnecneho ziarenia sa rozpadavaju na atomy chloru. V celom svete sa hľadá náhrada za freóny a iné látky rozkladajúce ozón. V mnoho krajinách sa už freóny prestávajú vyrábať a miesto nich sa používajú iné, nezávadné plyny. To znamená, že celý svet si uvedomil, že otázky týkajúce sa životného prostredia je nutné riešiť kolektívnou spoluprácou, nie individuálne.

Tieto zasa rozkladaju atomy ozonu v ozonovej vrstve. Roku 1989 vedci zaznamenali velke zoslabnutie ozonovej vrsty nad Arktidou. Ozon zabranuje väcsine zhubneho ultra fialoveho ziarenia, aby zo slnka preniklo cez atmosferu na Zem. Narast ultrafialoveho ziarenia môze poskodit ludske bunky a vyustit do rakoviny koze a do sedneho ocneho zakalu. Ultrafialové žiarenie je jednou z príčin, vyvolávajúce rakovinu kože. Ozónová diera tak môže spôsobiť prírastok počtu nemocných, trpiacich touto chorobou. Bolo odhadnuté, že úbytok ozónu o 1% zvýši frekvenciu výskytu rakoviny kože o 3%. To znamená, že zmenšením obsahu ozónu o 10% môže ročne spôsobiť len v samotných Spojených štátoch 160 000 týchto ochorení.

Môze znizovat aj pocet semien u rastlin
Vplyv človeka na biosféru do začiatku 20. storočia nemal globálny charakter. K zániku ekosystémov následkom ľudskej činnosti dovtedy dochádzalo viac-menej lokálne. Príkladom môže byť napr. zničenie cédrových lesov v pohoriach Libanonu kvôli drevu, ktoré bolo využité na stavbu lodí civilizáciami, zaoberajúcimi sa zámorským obchodom (napr. Feničania). Podobne dochádzalo aj k likvidácii rastlinných a živočíšnych druhov. Vyhubený bol vlkovec psohlavý v Austrálii a mnohé iné druhy. Až od 20. storočia má však človek schopnosť ovplyvňovať globálny ekosystém Zeme a to predovšetkým vypúšťaním imisii do atmosféry. Markantnou ilustráciou je napríklad ozónová diera nad polárnymi oblasťami, ktorá vznikla v dôsledku produkcie a úniku freónov, deštruujúcich stratosferický ozón, ktorý chráni pozemský život pred UV žiarením.Zo zhodnotenia výsledkov meraní vyplýva, že ozónová diera sa po prvýkrát rozšírila aj nad obývané oblasti. Najviac zasiahnutých bolo 120 tisíc obyvateľov mesta Punta Arenas v Chile. Dva dni boli vystavení bez ochrany nebezpečnému ultrafialovému žiareniu. Podľa odborníkov išlo o druhý najvážnejší rizikový stupeň – už sedemminútový pobyt na Slnku mohol spôsobiť popáleniny.