Voda je jeden z najpotrebnejších, ale súčasne najrozšírenejších prírodných zdrojov. V súvislosti s prudkým rastom obyvateľov, rastie aj potreba vody a to hlavne vo výrobnej sfére. Pritom s rozvojom prírodnej sféry sa voda neúmerne znečisťuje, čo ohrozuje jej existenciu a v budúcnosti môže ohroziť aj samotnú existenciu ľudstva.

Vodné zásoby Zeme sú v ustavičnom kolobehu, ktorého hlavnými stanicami sú moria a oceány, povrchové sladké vody, podpovrchové vody, rastlinstvo, atmosféra a napokon aj polárne prikrývky. Celkový objem vodných zásob na Zemi sa odhaduje na 140 miliónov kubických kilometrov. Z toho však sladkej vody je len 2.8 % a to sa ešte väčšinou nachádza v tuhom stave – v ľadovcoch a len minimálne množstvo je povrchovej vody. Z toho vidieť, že veľká časť sladkej vody je pri jej terajšom stave nevyužitá, ba priam nedostupná. Je teda na nás, ako s vodou zaobchádzame. Napríklad pri tej úrovni spotreby, akú v súčasnosti majú USA – 2000 m3 na obyvateľa za rok, stačili by dostupné zásoby vody na spotrebu asi pre 10 miliárd ľudí, čo je skoro 2 násobok súčasného obyvateľstva. Tempo pokroku však vplýva aj na spotrebu vody a to aj pre krajiny, v ktorých je dnes minimálna ako v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike.

Za posledných 20 rokov sa spotreby vody zvýšila 4 násobne a v budúcnosti to bude ešte viac. Napriek tomu nemôžeme povedať, že by svet v súčasnosti, alebo v budúcnosti trpel absolútnym nedostatkom vody. Tá časť vodných zdrojov, ktorá je zatiaľ neznáma, alebo nedostupná, sa postupom času a s pokrokom vedy a techniky objaví a sprístupní. Hlavným problémom teda nie je nedostatok vody, ale to, že jej zásoby sú rozmiestnené nerovnomerne. Jej doprava do oblastí, ktoré trpia nedostatkom je však ekonomicky nevýhodná a tak sa uprednostňujú iné spôsoby ako napríklad čistenie.

Jednou z možností ako prerozdeliť nerovnomerne rozmiestnené vodné zdroje, presunúť a koncentrovať ich na mieste možného racionálneho využitia, je budovanie veľkých vodných nádrží, ktoré sa okrem toho môžu využiť aj na výrobu elektrickej energie, či na zavlažovanie. No v poslednom čase sa ukazujú aj negatívne stránky týchto stavieb, ako napríklad zmena ekologických podmienok, či zväčšenie tlaku na zemskú os.

Voda sa teda stáva surovinou, ktorá je nedocenená a to sa s ňou väčšinou plytvá. Neracionálne hospodárenie s vodou môže v konečnom dôsledku viesť až k vytváraniu púšti. Tie v súčasnosti tvoria spolu s polopúšťami 15 % zemského povrchu. Tvorenie púšti v súčasnosti pokračuje a nie pomalým tempom. Nastáva vtedy, keď človek v snahe dosahovať čoraz vyššie výnosy pôdy ustavične zvyšuje intenzitu svojho pôsobenia na pôdny fond. Svojím počínaním môže narušiť ekologickú rovnováhu, zmeniť prírodné podmienky, až sa napokon z pôdy začne strácať vlhkosť. Tento proces je najviac badateľný v Afrike, kde sa len za posledné polstoročie zmenilo 650 000 km2 úrodnej pôdy na púšť. Zapríčinilo to hlavne príliš intenzívne využívanie pastvín na okraji Sahary.

Ďalším z významných prírodných zdrojov sú lesy, predovšetkým tropické vlhké lesy. Hlavným prostredníkom medzi pôdou a lesom je vegetácia. Jej eliminácia môže spôsobiť zmenšenie množstva atmosferických zrážok, vysychanie pôdy a zvyšovanie zraniteľnosti a ba aj degradáciu. Tropické lesy – pľúca Zeme, sú dôležité hlavne pre výrobu kyslíka ; s ich ubúdaním sa zvyšuje obsah CO2. Ubúdanie tropických lesov – deforestizácia – nadobudlo v posledných rokoch také rozmery, ktoré už začínajú ohrozovať ľudstvo. Väčšina tropických lesov sa rozkladá bo oboch stranách rovníka. Ich celková rozloha je asi 935 miliónov ha. Ich najväčšia časť leží v Južnej Amerike, najmä medzi riekami Amazon a Orinoco. Vplyvom rôznych príčin sa plocha vlhkých tropických lesov zmenšuje asi o 15 miliónov ha ročne, no toto číslo sa s rokmi ešte zvyšuje, čo znamená že takýmto tempom prestanú v nasledujúcich 50 rokoch tropické lesy existovať. V súčasnosti stratili už 40 % svojej plochy zo začiatku storočia. Hlavné príčiny tohoto stavu treba vidieť v zvyšovaní počtu obyvateľov, vyrubovaní, získavaní pôdy pre poľnohospodárstvo. Likvidácia tropických lesov však neznamená stratu jedinečnej flóry a fauny, ale aj zničenie celého životného spôsobu domorodého obyvateľstva a úplnú zmenu vodohospodárskych pomerov.