Okolo roku 500 v Británii vedeli destilovať z medu medovinu /podobne aj starí Slovania/. Okolo roku 1000 v Itálii vedeli z vína destilovať brandy, okolo roku 1100 v Írsku varili z jačmeňa a ovsa pivo. Okolo roku 1500 sa začala destilovať v Škótsku whisky z jačmeňa.

Rovnako staré je aj medicínske poznanie problémov spojených s konzumom alkoholu. Už Hippokrates i Galén popísali alkoholovú opojenosť. Benjamin Rush /americký lekár a signatár deklarácie o nezávislosti USA/ v roku 1784 ju popísal ako chorobu. M.Huss, švédsky lekár v roku 1849 vydal prácu popisujúcu chronický alkoholizmus- ako prvú ju označil za chronickú chorobu. V roku 1960 Jelínek vo svojej známej monografii navrhol typológiu /typológia = náuka zaoberajúca sa spôsobom triedenia jednotlivých javov do určitých typových skupín/ alkoholizmu.

Dlhú históriu majú aj snahy o zamedzenie šírenia konzumu alkoholu / napr. Mohamed zakazoval konzum alkoholu/. V novších obdobiach je známy americký pokus o zavedenie prohibície v 20. rokoch. Ako vieme, pokus žalostne zlyhal a viedol naopak k posilneniu pozícií organizovaného zločinu. Alkohol /chemicky etanol, etylalkohol, C H OH/ je látka s prevažne tlmivými účinkami. Vzniká v malom množstve aj v ľudskom organizme a je známa jeho fyziologická hladina v krvi /do 0,3 g na kg/. Kultúrne-historicky ide o starú drogu. Mnoho storočí je známych niekoľko prírodných zdrojov alkoholu /ovocie, obilie a pod.../. Alkohol sa z týchto prírodných zdrojov získava kvasením, pálením, varením a kombináciou týchto spôsobov. Šťavy z ovocia obsahujú veľmi malé, prakticky zanedbateľné množstvo alkoholu, ale uvedenými spôsobmi sa dajú získať alkoholové nápoje obsahujúce 3 až 80 objemových % alkoholu. Máloobsahovým zdrojom alkoholu je pivo/3-10% alkoholu/, víno obsahuje viac alkoholu /8-15%, červené vína viac ako biele/. Najviac alkoholu obsahujú destiláty/30-50% a viac/.

PIVO

-prekvasený nápoj s obsahom oxidu uhličitého pripraveného z obilnín. U nás sa vyrába z jačmeňa po sladovaní s prídavkom chmeľu. Podľa farby rozlišujeme svetlé a tmavé pivo. Stupňovitosť piva /pomer medzi obsahom alkoholu a extraktu/ závisí od množstva cukrov /80-85%/, dusíkatých látok, minerálnych a živicových látok, glycerolu, trieslovín, farbív a vitamínov. Týchto extraktívnych látok pivo obsahuje 2,5-5%. Obsah hlavných produktov kvasenia – etylalkoholu kolíše v rozmedzí od 1,6-4% /7 stupňové pivo má 20 g alkoholu v jednom litri, 10 stupňové pivo 35 g a 12 stupňové pivo 40 g alkoholu/ a obsah oxidu uhličitého od 0,35% do 0,45%.