Zvyšok tvorí voda.

Ako sa z jačmeňa vyrobí pivo?
Pred vlastnou výrobou piva sa zrná jačmeňa zvlhčujú vodou a nechávajú sa naklíčiť. Naklíčený jačmeň sa volá slad a suší sa na neskoršie využitie. Väčšina pivovarov v súčasnosti kupuje hotový slad zo sladovní. Máčajú ho v horúcej vode /procesu sa hovorí vystieranie/ a tekutina, ktorá sa po tomto procese odčerpá, sa volá sladina. Povarením sladiny s chmeľom /dodáva pivu charakteristickú chuť/ vzniká mladina, ktorá sa chladí a mieša s vybranými druhmi kvasiniek. Rovnako ako ostatné rastliny aj kvasinky rastú v teple rýchlejšie. Kvasenie mladého piva trvá pri teplote 20 až 27 stupňov Celzia dva až šesť dní, pri výrobe ležiakov osem až desať dní/kvasinky ležiakov vyžadujú nižšiu teplotu/. Po skončení kvasenia sa filtráciou alebo odstredením vo valcovitej odstredivke odstránia kvasinky. Pivo sa pasterizuje /zahriatím sa predlžuje jeho trvanlivosť/, plní sa do sudov, fliaš alebo plechovíc, a necháva sa dokvasiť /slovo ležiak pochádza z nemeckého lager a znemená dokvasené pivo/. Pivo sa skladá z 85-93% vody a obsahujú okrem horeuvedených látok aj niektoré vitamíny B a minerály. Kalné, nefiltrované pivá, ktoré sa vyrábajú z iných obilnín, napríklad z kukurice alebo afrického ciroku, majú vyššiu hladinu vitamínu B. Môžu poslúžiť ľuďom, živiacim sa jednostrannou stravou, ako prevencia proti chorobám z nedostatku živín, akou je napríklad pelagra.
Hoci jačmeň nie je určený na priamu spotrebu, objemom úrody sa radí na šieste miesto na svete. Jačmeň predstihuje iba cukrová trstina, pšenica, ryža, kukurica a zemiaky. Všetky tieto plodiny sú však určené na priamu spotrebu. Čo sa teda každý rok stane s 220 miliónmi ton prevažne v Európe pestovaného jačmeňa? Spracuje sa na pivo! Každý rok sa vypije 700 miliónov hektolitrov piva. Na prvom mieste svetového rebríčka v konzumácii piva je bývalé západné Nemecko, s priemernou ročnou spotrebou 150 litrov na obyvateľa.....

VÍNO

- tzv. nápoj bohov, je nápoj získaný alkoholickým kvasením hroznového muštu. Surovina na výrobu vína je šľachtené hrozno viniča hroznorodého /Vitis vinifera/. Pravlasťou viniča sú juhokaukazské svahy. V týchto oblastiach boli vinice vysádzané už v 4. tisícročí p.n.l.
- Umenie výroby vína bolo známe už v starom Egypte 4000 rokov p.n.l. Víno v staroveku sa nechávalo kvasiť v otvorených kameninových nádobách, nazývaných amfory. Grécki hrnčiari neskôr amforu zdokonalili tak, že sa dala uzavrieť a utesniť, aby víno mohlo dozrieť. Rimania uskladňovali víno v drevených sudoch a kadiach.