Šumivé vína sa získavajú sekundárnym kvasením prírodných vín v uzatvorených tlakových fľašiach alebo tankoch. Kvasením vytvorený oxid uhličitý dodáva vínu perlivosť a penivosť. Šumivé víno obsahuje oxid uhličitý ako voľný a viazaný. Viazané formy oxidu uhličitého vplývajú na biochemické procesy pri esterifikácii, čím získava šumivé víno charakteristickú chuť a buket. LIEHOVINY

Sú nápoje, ktoré obsahujú najmenej 20 objemových % etylalkoholu získaného opakovanou destiláciou a rafináciou surového liehu/ slabý roztok alkoholu vyrobený fermentáciou sa zahrieva trochu nad bod varu alkoholu približne na 78,4 stupňa Celzia, tým sa alkohol odparí a zostane hlavne voda. Pary alkoholu sa zhromažďujú a ochladzujú, aby kondenzát vytvoril silný roztok alkoholu/. Surový lieh sa vyrába kvasením /najčastejšie z repnej melasy/ za prítomnosti kvasiniek. Liehoviny sa rozdeľujú na 3 skupiny:
1. ušľachtilé liehoviny, ku ktorým patrí napr. arakdestilát z prekvasenej ryže a melasy cukrovej trstiny, čerešňovica z prekvasených čerešní a višní, gin z raže, vodka …
2. Druhú skupinu tvoria poloušľachtilé destiláty vyrábané z jemného liehu a pravých destilátov alebo rozličných aromatických prísad, napr. borovička je vyrobená zmiešaním jemného liehu a číreho destilátu z prekvasených borievok.
3. Tretiu skupinu tvoria likéry, ktoré sa vyrábajú zmiešaním cukrových roztokov s prísadou likérových aromatických látok s liehom. Do tejto skupiny patria rôzne ovocné a emulzné likéry a veľmi obľúbené punče. Absint

Medzi všetkými alkoholickými nápojmi, ktoré človek vymyslel je určite najzaujímavejší bledozelený likér absint. V 19.storočí sa tento nápoj pripravoval namáčaním Paliny pravej, anýzu a feniklu s malým množstvom muškátového orecha, jalovca, yzopu v 85 % alkohole. Potom sa pridávala voda a destiláciou vznikol zelený nápoj. Po filtrácii sa tekutina riedila na likér so 75 %- ným obsahom alkoholu.

Z psychotropného hľadiska bola najvýznamnejšou ingredienciou palina, kvôli obsahu neurotoxického tujónu. Už starovekí Gréci používali palinu na liečbu cudzopasníkov v tráviacom trakte. Nálevy boli však slabé v porovnaní s absintom, ktorý vynašiel francúzsky lekár Piérre Ordinaire, žijúci v exile vo Švajčiarsku, v roku 1792. Zaujímali ho predovšetkým liečivé účinky absintu, no po jeho smrti sa recept dostal do rúk jeho domácej, ktorá si malý obchodík s týmto nápojom. Absint zaujal majora Henriho Dubieda, ktorý ho bral na zažívanie, no všimol si, že zvyšuje jeho sexuálnu výkonnosť.