Jeho švagor Henri Louis Pernod to tiež zistil a zakúpil receptúru od Ordinairovej domácej a v roku 1797 ho začal vyrábať vo veľkom.

K popularite nápoja prispela aj francúzska armáda, ktorá používala absint spolu s palinovými výťažkami k prevencii proti chorobám pri svojich ťaženiach v severnej Afrike v 1. polovici 19.storočia. Vojaci ho pili aj po návrate do vlasti a absint sa stal stredom spoločenského záujmu.

Obrazy z tohto obdobia zachytávajú ľudí, ktorí absint pili, so skleneným zrakom a spisovatelia hovoria o divokých pocitoch, ktoré absint vyvolával vrátane sexuálneho vzrušenia. V malých dávkach vraj posilňuje myseľ a sexuálnu túžbu, vo veľkých však vyvoláva halucinácie a stav nazývaný absintizmus.

Riziká spojené s absintom si vedci všimli, a už v 60.rokoch 19.storočia pokusy na psoch dokázali, že likér vyvoláva kŕče a poruchy dýchania. Aj napriek tomu záujem o absint stále stúpal, najmä preto, že bol lacnejší ako bochník chleba. Do roku 1913 sa vo Francúzsku vypilo viac ako 40 miliónov litrov absintu ročne a kriminalita medzi absintistami dosiahla obludných rozmerov.

Vo Švajčiarsku likér zakázali v roku 1905 a vo Francúzsku v roku 1915. Napriek tomu sa receptúra objavuje v príprave aperitívov Pernod a Ricard, tie však neobsahovali palinu. Absint sa doteraz ilegálne vyrába blízko švajčiarskeho Neuchatelu a tiež v Španielsku, kde nebol nikdy zakázaný.

O pôsobení tujónu toho vieme len málo. Stimuluje autonómne nervy a vo veľkých dávkach spôsobuje kŕče a stratu vedomia. O jeho dlhodobom pôsobení na organizmus existuje viacero špekulácii, no príznaky absintizmu sa v mnohom podobajú príznakom alkoholizmu. FYZIOLOGICKÝ MECHANIZMUS ÚČINKU

Hlavné farmakologické účinky alkoholu sú tlmivé, euforizačné a analgetické. Alkoholový nápoj sa po požití veľmi rýchlo vstrebáva z tráviaceho traktu. Metabolizuje v pečeni pomocou alkoholdehydrogenázového systému.
Aktívny acetát potom interferuje /interferencia = vzájomné preniknutie/ s Krebsovým cyklom. Existuje ešte druhý systém /MEOS – mikrozomálny etanol oxidačný systém/, ktorý však u človeka hrá malú úlohu. Pri matebolizácii alkoholu je vysoké kalorické zaťaženie organizmu, niekedy dokonca presiahne podiel iných živín. Alkohol sa takmer kompletne zmetabolizuje, takže je minimálne vylučovanie obličkami a pľúcami. Neexistuje možnosť deponovania /deponovať = dávať do úschovy, do depozitu/ alkoholu v organizme, ako je to u iných látok.
Alkohol sa z tráviaceho traktu veľmi rýchlo distribuuje do všetkých orgánov, včítane mozgu. Zdá sa, že veľmi dôležitá je väzba na lipidové membrány niektorých receptorových systémov. Predovšetkým sa spomínajú GABA a NMDA receptory. NMDA receptory sú zodpovedné za pamäťové poruchy, záchvatovú pohotovosť apod.