Jadrové zbrane-Atómová bomba

Mnoho nových objavov, či už fyzikálnych alebo chemických bolo zneužitých na výrobu a prípravu zbraní, bômb alebo výbušnín. Poznanie jadrovej energie nebolo výnimkou. Vedci si uvedomovali, že prírodný urán by sa v bombe nedal využiť, lebo obsahuje len 0,7% izotopu 235- iba v jeho prípade nastáva proces štiepenia, teda je možné ho rozštiepiť. Väčšinu neutrónov uvoľnených
pri štiepnej reakcií by bez akéhokoľvek úžitku zachytili atómy nerozštiepiteľného uránového izotopu 238, čiže reťazová reakcia by sa zastavila skôr, ako by sa vôbec rozbehla. Bomba by sa však mohla stať skutočnosťou, keby sa dva izotopy oddelili.

Rakúsky fyzik Otto Frisch (1904-1979) vypočítal tzv. kritickú hmotnosť uránu 235-najmenšie množstvo, pri ktorom samovoľne prebieha jadrová reťazová reakcia. Ukázal že toto množstvo predstavuje iba niekoľko kilogramov, čo je množstvo vhodné aj na použitie v leteckej bombe. Výbuch jadrovej bomby sa dá charakterizovať ako neriadená reťazová reakcia s lavínovým štiepením.
Jadrová bomba s náložou 1kg nuklidu uránu 235 zodpovedá náloži 20 000 ton trinitrotoluénu. Teplota pri výbuchu dosahuje hodnoty okolo 9000 stupňov Celsia. Vtedy sa ľudia úplne vyparia. V pädesiatich rokoch sa vyvinula ešte ničivejšia bomba-vodíková. Namiesto rozštiepenia jedného atómu dochádza k fúzií (syntéze) dvoch ľahkých izotopov vodíka a vzniká ťažší. V oboch prípadoch, či už syntéze, alebo štiepnej reakcií, dochádza k odovzdaniu veľkého množstva energie.