Úvod

Všetky pochody výroby ocele prebiehajú za účasti troskových tavenín, preto je veľmi dôležité študovať, spoznávať vlastnosti a správanie trosiek vo všetkých metalurgických pochodoch, nevynímajúc výrobu ocele. Trosku môžeme charakterizovať, ako zliatinu oxidov kovových a nekovových prvkov, ktoré navzájom tvoria chemické zlúčeniny a roztoky. Okrem toho trosky obsahujú malé množstvo kovov, sulfidov kovov a plyny. Troska je teda zložitý polykomponentný systém a správna voľba trosky a jej zloženia ovplyvňuje v hlavnej miere úspech tavenia. V hutníckych agregátoch vytvára troska ľahšiu tekutú fázu, ktorá je nad ťažšou kovovou. Hlavnou úlohou oceliarenskej trosky je koncentrovať buď rozpúšťaním alebo vytváraním zlúčenín nepotrebné zložky zo spracovávaného surového železa resp. kovového šrotu. 


Klasifikácia oceliarenských trosiek

V súčastnej dobe sú rôzne názory na klasifikáciu trosiek a nejestvuje nejaké absolútne meradlo na ich delenie. V praxi sa zaužívalo delenie jednak podľa charakteru a jednak podľa zloženia oceliarenských trosiek. Podľa charakteru rozoznávame tieto oceliarenské trosky:
-zásadité
-kyslé

1.1 Zásadité trosky

Zásadité trosky pri tuhnutí kryštalizujú pomerne ľahko. V zásaditých troskách možno odlíšiť nasledujúce minerály:

-voľné oxidy – ide o izomorfnú zmes oxidov FeO, MnO, CaO a MgO
-silikáty – najväčšia skupina minerálov s najtypickejším minerálom 2CaO.SiO2
-spinely – do tejto skupiny patria hlavne chromité a ferite trosky
-fosforidy - vyskytujú sa v troskách bohatých na fosfor
-sulfidy - táto skupina sa vyskytuje najmenej, no sú to komplexné zlúčeniny sulfidov


1.2 Kyslé trosky

Kyslé trosky sa pri výrobe ocele vyskytujú v menšom meradle, sú sklovité a ich ochladzovanie prebieha veľmi pomaly, možno získať kryštály sylikátov napr. MnO .SiO2, 2FeO.SiO2.


2 Štruktúrna povaha roztavených trosiek

V taveninách, rovnako ako vo vodných roztokoch, kovové soli nie sú prítomné vo forme neutrálnych molekúl, ale vo forme iónov. Dokazuje to dobrá elektrická vodivosť roztavených soli kovov. Kovy a k ním pripojené nekovové prvky alebo skupiny prvkov, sa v troskových taveninách snažia dosiahnuť podobnú konfiguráciu ako ma najbližší inertný plyn a to odovzdaním alebo odpojením elektrónov. Tak vznikajú kladné katióny a negatívne anióny. Katióny rozdeľujeme do dvoch skupín:

-katióny Ca2+, Mg2+, Fe2+ vyznačujú sa pomerne veľkými rozmermi, ale relatívne malým nábojom
-katióny Si4+, P5+, Al3+, ktoré sa vyznačujú relatívne malými rozmermi a pomerne veľkými nábojmi. Tieto katióny tvoria s aniónmi kyslíka stabilne komplexne anióny.

Podobne možno rozdeliť aj najdôležitejšie anióny:

-jednoduché: O2-, S-2
-stabilné komplexné anióny
-málo stabilné anióny OH1-,

Naopak podľa molekulárnej teórie je predstava, že roztavené trosky sú roztoky zásaditých, kyslých a anfoterných oxidov, ktoré sa pri určitých termodynamických a kinetických podmienkach navzájom zlučujú do zložitejších sústav. Všetky tieto reakcie je možné zapísať a termodynamicky popísať. Molekulárne častice obsiahnuté v troskách možno podľa ich charakteru rozdeliť: