Molekulový vzorec: C₁₂H₂₂O₁₁

V každodennom živote označujeme názvom „cukor“ bezfarebnú (bielu) kryštalickú látku, výrazne sladkej chuti, dobre rozpustnú vo vode. Dlhodobo sa u nás vyrába cukor z cukrovej repy, a preto sa nazýva tiež cukor repný. V tropických krajinách sa vyrába z cukrovej trstiny cukor trstinový, ktorý je však totožný s cukrom repným, a preto sa v chémii oba cukry označujú – bez ohľadu na ich pôvod – názvom sacharóza (cukor obsahujúci dve sacharidové jednotky). Nízka hladina sacharidov znamená nedostatok energie. Sacharidy môžeme získať aj jedením čokolády. Pôsobením zriedených kyselín sa hydrolytický sacharóza štiepi podľa rovnice:

C12H22O11 + H2O –––– C6H12O6 + C6H12O6
Sachróza Voda Glukóza Fruktóza

Vznikajú tu dve látky (monosacharidy), ktoré sú rovnako bezfarebné, kryštalické, sladkej chuti a vo vode rozpustné. Obidve látky majú ten istý molekulový vzorec, ale líšia sa svojimi vzorcami štruktúrnymi, a preto aj svojimi vlastnosťami. Jedna sa nazýva glukóza (hroznový cukor), druhá sa nazýva fruktóza (cukor ovocný).

Glukóza Fruktóza
H H H OH H H H H H H
H – C – C – C – C – C – C – H H – C – C – C – C – C – C – H
OH OH OH H OH O OH OH OH OH O OH
Pri ďalšom rozklade uvoľňujú energiu. Zjednodušená rovnica vyjadruje rozpad glukózy v tele:

C6H12O6 + 6O2 –––– 6CO2 + 6H2O + 2830 kJ
Glukóza Kyslík Oxid Voda Energia
prijatý pri uhličitý uvoľnená
dýchaní pri reakcii


Disacharid sacharóza sa používa ako bežné sladidlo v potravinách. Jej výroba z cukrovej repy patrí na Slovensku ale aj v Čechách medzi tradičné a významné chemické výroby. Výroba sacharózy: Cukrová repa sa najprv jemne postrúha a sacharóza sa z rastlinných buniek vyluhuje horúcou vodou. Takto získaný roztok sa čistí, odparovaním vody zahusťuje a cukor sa z roztoku získava kryštalizáciou.
Vedľajším produktom pri výrobe sacharózy je melasa (asi 50% sirupovitý, ďalšími látkami znečistený roztok sacharózy), z ktorého sa už čistý cukor nedá oddeliť. Používa sa pri výrobe ďalších dôležitých látok, napr. etanolu a kyseliny citrónovej (používa sa ako konzervačná prísada do potravín).



Použitá literatúra: Školská encyklopédia chémie
Malá encyklopédia chémie.