Rašelina

Rašelina je veľmi mäkké, čiastočne už vytvorené uhlie. Čerstvá rašelina sa skladá až z 90 percent vody, takže pred tým, než sa použije ako palivo sa musí usušiť. Pri spaľovaní v domácich peciach produkuje veľa tepla, ale aj dymu. V priebehu veľmi dlhej doby sa rašelina mení na mäkké uhlie, lignit alebo na hnedé uhlie.

Využitie: Z rašeliny máme množstvo vedľajších produktov, napríklad rašelinový plyn sa používal ako palivo pre motory s vnútorným spaľovaním a ako palivo do rôznych typov kotlov. Jej hlavnou nevýhodou je, že si vyžaduje dlhý a komplikovaný proces čistenia. Avšak vyčistená je výborným palivom. Rozdrvenú rašelinu môžeme použiť pri výrobe veľmi pevného baliaceho papiera. Pri chemickom spracovaní pod tlakom rašelinu konvertujeme, teda zmeníme, na tvrdý vláknitý materiál, ktorý je vhodný na výrobu nábytku a podlahových krytín.



ROPA

Ropa je tmavá viskózna kvapalina, ktorá sa obyčajne vyskytuje vo veľkých hĺbkach pod zemským povrchom i pod dnom morí. Je to taktiež horľavá kvapalná zmes zložená prevažne z kvapalných uhľovodíkov, v ktorých sú rozpustené menšie časti plynných a tuhých uhľovodíkov. Uhľovodíky sú chemické zlúčeniny, ktoré sa skladajú z vodíka a uhlíka. Pri horení uhľovodíkov vzniká teplo, aj preto sa ropa využíva ako palivo. Ropa je väčšinou ľahšia ako voda, má žltohnedú, zelenú, sivú až čiernu farbu a charakteristický zápach. Patrí medzi kaustobiolity bitúmenového radu, teda horľavé horniny alebo ich časti, ktoré sa rozpúšťajú v organických rozpúšťadlách bez zmeny chemickej štruktúry.

Ropu tvoria kvapalné a z časti aj tuhé a plynné prírodné uhľovodíky a menšie množstvo kyslíkatých, sírnych a dusíkatých organických zlúčenín.

Uhľovodíky

Rozhodujúcimi prvkami v rope sú uhlík a vodík. Obsah vodíka je 11 až 14 percent, uhlíka 84 až 87 percent. Taktiež sa tam vyskytujú heteroatómy, teda síra, kyslík a dusík. Od malých množstiev až po niekoľko percent- 0,5 až 3 percentá, ale niekedy aj viac. Čím je ropa ľahšia, tým je obsah heteroatómov nižší. Dusíkaté látky sú súčasťou najmä asfaltových a sírnych rôp. Čo sa týka plynov, ropa obsahuje najmä uhľovodíky C3 až C5. Plyny sú rozpustené v rope.

Ak ropa neobsahuje veľa tuhých uhľovodíkov- parafín a cerezín, je kvapalná a na prvý pohľad homogénna. Okrem týchto základných zložiek môže ropa obsahovať aj rôzne prímesi ako napríklad voda, piesok, soľ, íl a pod. Z kyslíkatých látok sú najdôležitejšie nafténové kyseliny, ktoré spôsobujú 94 percentnú kyslosť ropy. Ropa obsahuje menej ako 1 percento kyslíka, ktorého pôvod nie je ešte úplne jasný. Zriedkavo, ale predsa a v rope nachádzajú aj mastné kyseliny. Taktiež sa v rope nachádza aj síra. Jej množstvo sa pohybuje od stotín percenta až po 8 percent. Podľa toho delíme ropy na:

1. nesírne do 0,2%
2. málosírne od 0,2 do 0,5%
3. sírne od 0,5 do 3,0%
4. veľmi sírne s obsahom nad 3%

V rope sa vyskytujú aj niektoré zlúčeniny rozpustené v oleji, ktoré sa koncentrujú v ťažkých olejových destilátoch. Najdôležitejšie z kovov sú vanád, nikel a sodík, ktoré však môžu mať pri využívaní spracovanej ropy nežiaduce účinky.

Ropa sa spracováva frakčnou destiláciou- teda oddelením jednotlivých zložiek v kolónach. Pri spracovaní ropy z nej vznikajú tieto frakcie: