Uhlie

V 19. storočí bolo uhlie najvýznamnejším palivom pretože poháňalo priemysel a vyhrievalo obydlia. Uhlie vzniklo veľmi dlhým chemickým procesom- zuhoľnatením. Pôsobením tlaku a tepla Zeme sa drevo a zvyšky rastlín, ktoré pred miliónmi rokov klesli pod hladinu mora, premenili na rôzne druhy uhlia. Uhlie obsahuje uhlík, ktorého obsah záleží od zuhoľnatenia. Čím vyšší stupeň zuhoľnatenia, tým vyšší je obsah uhlíka v jednotlivých druhoch uhlia. Od obsahu uhlíka záleží aj výhrevnosť uhlia. Čím vyšší obsah uhlíka, tým je väčšia výhrevnosť uhlia. Uhlie obsahuje taktiež 2 až 6 percent zlúčenín síry, čo môže súvisieť s tým, že uhlie vzniklo z rastlín.

Rozlišujeme niekoľko druhov uhlia:

1.Lignit
2.Hnedé uhlie
3.Kamenné uhlie
4.Antracit

Lignit a hnedé uhlie sú uložené tesne pod povrchom a dajú sa ťažiť z povrchových baní. Vznikli v treťohorách a teda obsahujú menej uhlíka a viac vody, preto majú menšiu výhrevnosť. Obsahuje menej ako 50 percent uhlíka. Kamenné uhlie má čiernu farbu a ťaží sa v hlbínnych baniach, obsahuje asi 70 percent uhlíka. Antracit je vysoko kvalitné čierne uhlie, ktoré sa povrchovo ťaží na Sibíry. Narozdiel od bežného čierneho uhlia antracit má vyššiu mieru kryštalizácie- je najtvrdšý. Obsahuje približne 95 percent uhlíka. I dnes spotrebujeme veľké množstvo uhlia, najmä krajiny ako Čína, kde sú dostatočné zásoby. Približne polovica vyťaženého uhlia sa spáli v elektrárňach, štvrtina sa využije pri výrobe ocele a zvyšok sa využije na kúrenie.


Produkty z uhlia :

Koks

Koks sa získava zohrievaním čierneho uhlia. Pri tomto procese sa uhlie zahrieva na teplotu 1000 stupňov Celzia bez prítomnosti kyslíka, aby sa z neho vypudil plyn a decht, ktoré sú súčasťou uhlia. Vzniknutý koks sa využíva ako výhrevné palivo a redukčné činidlo, napr. vo vysokých peciach. Uhlie sa používa aj na výrobu farbív, umelých hnojív a umelích vlákien, napr. Nylonu.
Samozrejme je horľavý a využíva sa ako palivo.

Odsírenie uhlia

Oxid siričitý sa od uhlia odstraňuje spaľovaním uhlia. Vďaka pridávaniu vápenca sa vápnik zlúči s oxidom siričitým, čím vznikne síran vápenatý- sadra. Zo spaľovacieho zariadenia sa potom odstraňuje spolu s popolom.


Zemný plyn

Je to zmes plynných uhľovodíkov. Objavili ho v roku 1918 na naftovom poli v Texase. Je bez zápachu, aby sme ho ucítili keď uniká, pridávajú sa k nemu chemikálie. Zloženie zemného plynu vždy býva rôzne, ale hlavnou zložkou, okolo 90%-95% tvorí metán. Obsahuje aj etán, propán a bután. Občas býva znečistený sulfánom H2S. Približne tri percentá tvorí etán, okolo dvoch percent dusík a jedno percento propánu. Napríklad zloženie zemného plynu, ktorý sa ťaží v severnom mori, 92 percent tvorí metán. 3,5 percenta tvorí etán, okolo 2,5 percent dusík a jedno percento propánu. Zvyšok, tiež jedno percento tvoria ďalšie zložky.

Zemný plyn pri zlúčení s kyslíkom horí. V kvapalnej podobe zaberá 600- krát menej miesta, čo sa využíva najmä pri jeho preprave. Aby sa zemný plyn premenil na kvapalinu, musí sa ochladiť na -162 stupňov Celzia. Ropa aj zemný plyn sú veľmi dôležité suroviny, dokonca vzniklo samostatné odvetvie vedy- petrochémia, ktoré sa zaoberá syntézami chemikálií vyrobených z ropy a zemného plynu. Zemný plyn je vynikajúce palivo. Výhodou pred uhlím je, že pri spaľovaní nevznikajú škodlivé produkty a popolček.