Kryštalická štruktúra
kocková stredo centrovaná
Lítium (lat. lithium, gr. lithos=kameň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Li a protónové číslo 3.
Halogenidy lítia ako chlorid lítny (LiCl) a bromid lítny (LiBr) majú silno hygroskopické vlastnosti a používajú sa preto ako náplň exsikátorov. Naopak fluorid lítny (LiF) je zlúčenina iba veľmi slabo rozpustná vo vode. S dusíkom a za zvýšenej teploty reaguje lítium veľmi dobre za vzniku nitridu lítneho (Li3N). Uvedená reakcia sa využíva na odstraňovanie dusíka z niektorých plynov. S vodíkom lítium vytvára stály hydrid lítny (LiH). Oveľa používanejšou zlúčeninou je však borohydrid lítny (LiBH4), ktorý pri styku s kyselinami uvoľňuje atomárny vodík a nachádza tak využitie ako hydrogenačné a veľmi účinné redukčné činidlo. V prírode sa lítium vyskytuje v neveľkom množstve ako prímes rôznych hornín, najznámejšie minerály obsahujúce lítium sú aluminosilikáty lepidolit a spodumen. Soli lítia sú zastúpené aj v morskej vode a niektorých minerálnych vodách.

Výroba a využitie
Kovové lítium sa najjednoduchšie pripravuje elektrolýzou roztaveného chloridu lítneho. Elementárne lítium sa uplatňuje v jadrovej energetike, kde v niektorých typoch reaktorov roztavené lítium slúži na odvod tepla z reaktoru. V súčasnosti patria lítiové batérie a akumulátory k veľmi perspektívnym prostriedkom pre dlhodobejšie uchovanie elektrickej energie a ich využitie v elektronike stále rastie. Organické soli lítia sa používajú vo farmaceutickom priemysle ako zložka utišujúcich liekov tlmiacich afekt. Lítium je prísada na výrobu špeciálnych skiel a keramiky, predovšetkým na použitie v jadrovej energetike, ale aj na konštrukciu hvezdárskych teleskopov. Mimoriadne silné hydroskopické vlastností a nízka relatívna hmotnosť hydroxidu lítia sa využíva na pohlcovanie oxidu uhličitého z vydýchaného vzduchu v ponorkách a kozmických lodiach. Zliatiny lítia s hliníkom, kadmiom, meďou a mangánom sú veľmi ľahké a súčasne mechanicky odolné a používajú sa pri konštrukcii leteckých súčiastok.

Sodík
Všeobecné
Názov, značka, protónové číslo
Sodík, Na, 11.
Séria
Alkalické kovy

Skupina, perióda, blok
1 (IA), 3, s

Vzhľad
bielo strieborný

Atómové
Atómová hmotnosť
22,98977 amu

Atómový polomer (vypočítaný)
180 (190) pm

Kovalentný polomer
154 pm
Van der Waalsov polomer
227 pm
Elektrónová konfigurácia
[Ne]3s1

Elektróny na energetickú hladinu
2, 8, 1
Oxidačné stupne (Oxidy)
1 (strong base)
Elektronegativita
0,93 (Paulingova stupnica)

Výstupná energia
(eV)

Kryštalická štruktúra
kocková stredo centrovaná
Fyzikálne
Skupenstvo
pevné
Magnetické vlastnosti
paramagnetický

Hustota (tvrdosť podľa Mohsa)
968, kg/m3 (0,5)

Teplota topenia (tavenia)
370,87 K (97,72 °C)

Teplota varu
1156 K (883 °C)
Molový objem
23,78×10-6 m3/mol

Skupenské teplo vyparovania
96,96 kJ/mol

Skupenské teplo tavenia
2,598 kJ/mol
Tlak pary
1,43×10-5 Pa pri 1234 K
Rýchlosť zvuku
3200 m/s pri 20 °C