Kumén (izopropylbenzén) - vyrába sa z propénu a benzénu za prítomnosti H2SO4 /kyslou katalyzovanou reakciou/
- surovina pre modernú výrobu fenolu a acetónu
Xylény - poznáme tri: 1, o-xylén - výroba ftalanhydridu - ako rozpúšťadlo
2, p-xylén - výroba kyseliny tereftalovej
3, m-xylén
Naftalén - kryštalická zlúčenina /t.t.80°C/ prítomná v hojnom počte v čiernouhoľnom dechte
- surovina používajúca sa pri výrobe najrôznejších org. Zlúčenín, kys. Ftalovej a rozličných farbív, odpudzuje mole
Zdroje uhľovodíkov
- ropa, zemný plyn, uhlie
Ropa a zemný plyn sú prírodné uhľovodíky. Keď porovnáme význam zem. plynu, ropy a uhlia zistíme že uhlie sa predsa len nevyrovná rope a zem. plynu. Dôkazom je aj vznik samostatného vedného odvetvia -petrochémie- ktorá sa zaoberá syntézami významných chemikálií práve z ropy a zem. plynu.
ROPA
- predtým nafta je najčastejšie tmavá olejovitá kvapalina, zvyčajne zložená z alkánov, cykloalkánov a arénov. Neobsahuje alkény. Okrem uhľovodíkov sa tam nachádzajú aj v malom množstve kyslíkaté, dusíkaté a sírne organické zlúčeniny.
Pôvod ropy nie je presne vysvetlený, ale je takmer isté, že vznikla rozkladom rastlinných a živočíšnych zvyškov pod povrchom zeme za neprístupu vzduchu pri vysokých tlakoch.
- spracúva sa frakčnou destiláciou, tu sa získavajú najprv tzv. uhľovodíkové plyny( propán a bután). Frakcia, ktorá vrie do 200°C, sa nazýva benzínová a je najcennejšia, lebo sa z nej získava palivo pre spaľovacie motory - benzín. Ten získaný priamo z ropy nie je príliš kvalitný, preto ho treba zlepšovať rôznymi chem. katalytickými procesmi - reformovaním. Kvalita benzínu sa zvyšuje pridaním niektorých zlúčenín, najmä tetraetylolova Pb(C2H5)4.
Mierou kvality benzínu je bezrozmerné oktánové číslo.
Frakciu, ktorá vrie medzi 220oC až 275oC, voláme petrolejová. Petrolej sa používa na svietenie.
Ďalšia ropná frakcia, ktorá vrie asi pri 200oC až 400oC, sa nazýva motorová nafta. Používa sa ako palivo pre dieselové motory a na výrobu mazacích olejov.
Zvyšok po normálnej destilácii ropy je mazut- na vykurovanie. Asfalt je zvyšok po destilácii mazutu pri zníženom tlaku.
ZEMNÝ PLYN
- je zmes plynov, v kt. má najväčšie zastúpenie metán, potom alkány s malým počtom uhlík. atómov, CO2, N a niekedy aj He.
- používa sa ako vykurovací plyn, dôležitá chem. surovina, lebo pri vysokých teplotách za prítomnosti katalyzátora sa rozkladá vodou na zmes H a CO- tzv. syntézny plyn.
UHLIE
- horľavá hornina, kt. vznikla z prvohorných prasličiek a plavúňov zložitými biochem. a geochem. procesmi.
- obsahuje látky s vysokou relatív. molekulovou hmotnosťou, prevažuje v nich C, ale aj H,O,N,S....
- poznáme čierne a hnedé uhlie - používajú sa ako palivo i surovina pre chem. priemysel. V druhom prípade sa zvyčajne karbonizuje a jeho tepel. rozkladom vzniká viacero produktov, najmä koks, čiernouhoľný decht a karbonizačný plyn.
Koks je nevyhnutný pri výrobe Fe a používa sa pri výrobe karbidu vápenatého.
Čiernouhoľný decht je hustá čierna kvapalina. Obsahuje viac ako 300 org. zlúčenín.
Karbonizačný plyn - zo surového sa vypieraním získava NH3, benzén, toluén, xylény a naftalén. Čistý sa využíva ako svietiplyn - veľmi jedovatý
Orientácia na benzéne, naftaléne, anthracéne a fenanthréne
Vzhľadom k substituentom alebo medzi dvoma substituentmi navzájom rozlišujeme na benzenovom jadre polohy ortho, meta a para (o-, m-, p-), prípadne ipso. Je možné použiť číslovanie:
Na naftalenu môžeme rozlíšit polohy α a β. Podobně tiež na anthracene a fenanthrene rozlišujeme polohy α, β a γ. Pozor, u tychto dvoch základnych uhlovodíkov sa pre názvoslovie derivátov používá nesystematického číslování!:
Ďalšie polykondenzované uhľovodíky
Aromatické heterocykly
Veľmi zaujímavou aromatickou štruktúrou vyskytující se v rôzných metabolicky dôležitých látkách jsou porfyriny, které majú v aromatickom cyklu konjugovaných 18 (= 4 • 4 + 2) π elektronov. Veľmi dôležité sú komplexy porfyrinov s dvojmocnými kovy. Komplex porfyrin – železo se nazývá hem, je hlavnáí funkčná zložka hemoglobinu. Železo se môže v komplexu oxidovať do oxidačního stavu +III, takéto komplexy sú často súčasťou rôznych oxidačnoredukčných pochodov (cytochromy).