Zlučujú sa s inými prvkami priamo a tvoria s nimi soli, a to fluoridy, chloridy, bromidy, jodidy. So stúpajúcou pomernou atómovou hmotnosťou stúpa ich hustota, teplota topenia aj teplota varu a ich sfarbenie je sýtejšie. Veľká zlúčivosť halogénov vyplýva zo stavby ich atómov: všetky majú vo vonkajšej vrstve 7 elektrónov. Čím je priemer atómu menší, tým bližšie sú valenčné elektróny k jadru, a tým silnejšie sú v atóme pútané. Halogény sú veľmi reaktívne, zlučujú sa s väčšinou prvkov. Medzi halogény patrí:

Fluór:
Má protónové číslo 9. Vyskytuje sa v neraste kryolite. Jeho ložiská sú v Grónsku. Nachádza sa aj v apatitoch a v zubnej sklovine. Biologicky je fluór veľmi zaujímavý. Organizmus ho prijíma vo vode a v mäse morských rýb. Pretože sa zistilo, že voda, ktorá neobsahuje fluór, je príčinou zubných kazov, pitné vody sa niekedy fluórujú a odporúčajú sa zubné pasty s obsahom fluóru. Vo väčšom množstve však fluór zapríčiňuje poruchy zubnej skloviny a černenie zubov. V kostiach a zuboch sa nachádza asi 0,02 % fluóru. V okolí tovární na výrobu hliníka, kde sa pri tavení bauxitu používa umelý kryolit, sú pastviny zamorené fluórovým prachom a dobytok trpí zhubnou chorobou ,,fluorózou“, ktorá sa prejavuje nepohyblivosťou rebier a stavcov. Fluór je žltozelený plyn, najreaktívnejší zo všetkých plynov. Používa sa matnenie skla. Fluorid sodný je výborný prostriedok na hubenie hmyzu, najmä švábov, a na zamedzenie mliečneho kvasenia v liehovarníctve. V posledných rokoch má fluór významnú funkciu pri výrobe plastických látok, napr. teflonu vhodného na elektrickú izoláciu.

Chlór:
Má protónové číslo 17. Jeho najznámejšou zlúčeninou v prírode je kuchynská soľ, chlorid sodný a chlorid draselný. Veľké ložiská sú v Poľsku, Rumunsku a v Solivare pri Prešove, kde sa ťaží soľanka, ktorá sa odparuje v solivare. Veľa soli obsahuje aj morská soľ a soľné jazerá, soľné pramene a slanice. V krvi je asi 0,3 % soli. Chlór je žltozelený štipľavo zapáchajúci plyn, ktorý nezdravo pôsobí na oči a vdychovaním leptá sliznicu; môže vyvolať aj zápal pľúc. Voľný chlór je prudký jed. odoberá vode, ktorá sa nachádza v rastlinách i živočíšnych tkanivách vodík, mení ich štruktúru a organizmus hynie. Vo vode sa chlór rozpúšťa na chlórovú vodu, ktorá bieli celulózu, sterilizuje pitnú vodu a vylúhuje zlato z hornín.

Bróm:
Má protónové číslo 35. Je prvok slzotvorných látok. Bróm je rozptýlený v zemskej kôre v jemne disperznej forme. Ako stály sprievodca chlóru sa dostáva do vody, z ktorej ho preberá živá hmota. Bróm je ťažká červenohnedá kvapalina, nepríjemného zápachu, ktorá prechádza už pri obyčajnej teplote v červenohnedé, dusivé pary, silno dráždiace oči a dýchacie orgány. Preto sa používa ako surovina na výrobu slzotvorných látok. V lekárstve sa uplatňuje najmä bromid draselný a bromid sodný ako prostriedky upokojujúce nervy.

Jód:
Má protónové číslo 53. Jód je disperzný prvok, rozptýlený ako voľný vo všetkých horninách, vodách aj v ovzduší. V pitných vodách sa vyskytuje len v stopách, minerálne vody a jódové vody obsahujú až niekoľko desiatok mg jódu. Z pôdy sa jód dostáva do rastlín a živý organizmus ho prijíma najmä v zelenine, v mlieku a v morských rybách. Jód, ktorý sa nachádza v morskej vode, preberajú chaluhy; z ich popola sa získava jód. Jód z vody hromadia aj krmné riasy, ktoré keď sa pridávajú ku krmivu, zvyšujú dojivosť kráv, spôsobujú bujnejší rast ovčej vlny, zvyšujú nosnosť vajec u sliepok. Jód tvorí kovovolesklé šupinky, ktoré sublimujú na fialové jedovaté pary, zapríčiňujúce očné zápaly a leptajúcu nosnú sliznicu. Jód a jeho zlúčeniny majú význam predovšetkým v lekárstve, pretože majú veľmi dobrý dezinfekčný účinok a podporujú hojenie rán.