Elektrónová hustota – pomer počtu elektrónov nachádzajúcich sa v určitom vymedzenom priestore k objemu daného priestoru. Má rôznu hodnotu a určité priestorové rozpoloženie.
Kvantové čísla - trojica celých čísel charakterizujúca stav elektrónu. Vyznačujú sa svojou energiou a umiestnením.
Hlavné kvantové číslo – n (hodnota: 1,2,3, .... nekonečno) - určuje energiu elektrónu. En = – B En – molová energ. elektrónov. B = 1312 kJ . mol –1 n2 - najnižšiu možnú energiu má vodík v základnom stave. Môže však prejsť do excitovaného. - má vplyv na tvar aj na veľkosť hraničnej plochy
Vedľajšie kvantové číslo – l (hodnota: 0, 1, 2, 3 .... n – 1) označujú sa aj ako s, p, d, f .... - má vplyv len na tvar hraničnej plochy
Magnetické kvantové číslo - m (hodnota: podľa l čísla: od –l po + l čiže pre l=2 je to -2, -1, 0, 1, 2) - závisí od neho energia elektrónu ak sa atóm nachádza v magnetickom alebo elektrickom poli
Elektrónová hustota - na znázornenie rozloženia pravdepodobnosti výskytu elektrónu. E je v blízkosti jadra a obal nemá presnú hranicu.
Orbitál – priestor ohraničený hraničnou plochou (plochou s najväčšou pravdepodobnosťou výskytu) – je to aj vlnová funkcia (grécke písmeno psí)Atómy s viac ako jedným elektrónomelektrónovú vrstvu - tvoria elektróny v stavoch s rovnakým n (napr.: 2s, 2p) - jednotlivé vrstvy sa označujú písmenami K, L, M, N, O, P, Q podľa stúpajúceho n. podvrstvu (hladinu) – tvoria elektróny s rovnakým n aj l (majú rovnakú energiu) Elektrónová konfigurácia atómu v základnom stave sa riadi 3 pravidlami.
- Výstavbový princíp (schodíkovo) 1s, 2s, 2p, 3s, 3p, 4s, 3d, 4p, 5s, 4d, 5p, 6s, 4f, 5d
- Pauliho princíp – v každom stave charakterizovanom tromi kvantovými číslami (n,l,m) sa môže nachádzať najviac dva elektróny, ktoré sa líšia štvrtým kvantovým číslom (spinovým magnetickým číslom) Spinové číslo má hodnoty + ½ alebo – ½ H: 1s1, He: 1s2, Li: 1s2 2s2, B: 1s2 2s2 2p1
- Hundovo pravidlo – stavy s rovnakou energiou sa všetky obsadzujú najskôr po jednom elektróne. Spinové čísla v napoly zaplnených orbitaloch sú rovnaké N: 1s2 2s2 2p1 2p1 2p1
Ionizácia – dodaním dostatočnej energie možno elektrón odtrhnúť (vznikne katión) Ionizačná energia (I) – je energia potrebná na odštiepenie elektrónu (prvá I – ak odštiepenie prvého, druhá I ak druhého elektrónu ). Informuje o pevnosti viazania elektrónu. Čím má elektrón nižšiu energiu, tým vyššiu energiu musíme dodať. Informuje ako ľahko môže s atómu vzniknúť katión. Li, Na, K – ľahko tvoria katióny.
Elektrónová afinita (A) – energia, ktorá sa uvoľní pri vzniku aniónu. Informuje ako ľahko vznikne anión. F, Cl, Br, I, - ľahko tvoria anióny – majú veľkú afinitu.
3.4 Periodická sústava prvkov
Periodický zákon
Mendelejev – prvky možno usporiadať podľa stúpajúcej relatívnej atómovej hmotnosti. Periodický zákon – vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich relatívnych atómových hmotností. (opakujú sa po určitých periódach) Vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich atómových (protónových) čísel. PSP – má 7 vodorovných periód, 16 zvislých skupín (rímskymi číslami a A alebo B) – niektoré skupiny prvkov majú zaužívané názvy (halogény, chalkogény) – poznáme krátku a dlhú formu PSP-prvky s podobnými vlastnosťami v jednej skupine majú podobnú konfiguráciu vonkajšej vrstvy. Majú teda rovnaký počet elektrónov v stavoch s a p a líšia sa len hlavným kvant. číslom. - s prvky – ľahko sa zlučujú, iba s stav- p prvky – s aj p stav, p prvky zo skupín A nazývame aj neprechodné - d prvky – prechodné – d stav- f prvky – 4 f lantanoidy, 5 f aktinoidy – sú to vnútorné prechodné prvky.
4. CHEMICKÁ VäZBA
4.1 Chemická väzba a väzbová energia
Chemická väzba – sila pútajúca zlúčené atómy v molekulách. Pri tvorbe chem. väzieb sa energia uvoľňuje. Pre ich štiepenie je potrebné energiu dodať. Disociačná (väzbová) energia – energia potrebná na rozštiepenie väzby (je rovnaká ako pri vzniku väzby). Čím je väzba pevnejšia tým väčšiu má hodnotu väz.energie. Hodnota závisí aj od ďalších väzieb.
