referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Chémia 1. ročník pre 4 ročné gymnázium (kompletná)
Dátum pridania: 14.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Siki
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 456
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 22.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 37m 50s
Pomalé čítanie: 56m 45s
 

5.3 Voda a peroxid vodíka

H2O – najrozšírenejšia zlúčenina O a má 3 skupenstvá (ľad – pravidelná priestorová štruktúra) - kvapalná pokrýva 2/3 zeme, je nevyhnutnou súčasťou organizmov a podmienkou života - v pôde ako súčasť minerálov a hornín - dôležité rozpúšťadlo, v poľnohospodárstve a priemysle

Štruktúra a vlastnosti vody - molekuly sú lomené, väzby sú polárne kovalentné (v kvapaline aj vodíkové v.) - anomálne zmeny hustoty vody (max. hustotu má pri 4°C) - relatívne vysoké teploty topenia a varu - tvrdosť vody môže byť prechodná (kvôli hydrogénuhličitanom odstrániteľná varom) a trvalá (odstrániteľná pridaním Na2CO3) - vodou treba šetriť

Peroxid vodíka - majú kovalent. väzbu –O–O– s O.č. –I. - bezfarebná olejová kvapalina, v bezvodnom stave výbušná - vo vode rozpustná a správa sa ako slabá kyselina. - od nej sa odvodzujú soli – peroxidy MI2O2 or hydrogenperoxidy MIHO2- katalytickým účinkom (Pt, MnO2, krv) sa rozkladá na vodu a kyslík (močovina, H2SO4 je inhibítor) - má bieliaci a dezinfekčný účinok (3 % vodný roztok)

5.4 Roztoky

Roztok = homogénna zmes z najmenej dvoch látok, ktorých zastúpenie môžeme plynule meniť. - rozpúšťadlo (prevládajúca zložka sústavy, vo vodných roztokoch – voda) a rozpúšťané látky - roztok môže byť podľa teploty a tlaku plynný, kvapalný aj tuhý

- rozpúšťanie

  1. rozpúšťaná lat. sa rozptyľuje medzi rozpúšťadlo a z roztoku ju môžeme získať v nezmenenej podobe. (rozpúšťanie O, N, cukru vo vode)
  2. medzi rozpúš. lát. a rozpúšťadlom prebehne reakcia, ktorá mení charakter látky (rozpúšťanie kovov v kyselinách, amoniaku (or iónové zlúčeniny) vo vode)

- roztoky s voľnými iónmi vedú elekt. prúd – sú elektrolyty - roztok je nasýtený – pri daných podmienkach môžeme v rozpúšťadle rozpúšťať len po určité zloženie. Vytvorí sa nasýtený stav, v ktorom sa za časovú jednotku rozpustí látka s takou hmotnosťou ako je hmotnosť látky, ktorá sa z roztoku vylúči. - rozpustnosť látky je daná hmotnosťou látky, ktorú je možno rozpustiť.

Vyjadrovanie zloženia roztokov - vyjadrujeme udaním hmotnosti, objemu or látkového množstva rozpúšťanej látky v určitom objeme or hmotnosti roztoku (rozpúšťadla)

  1. hmotnostný zlomok w(A) látky A - udáva hmotnosť látky A {m(A)} v roztoku s celkovou hmotnosťou {m} w(A) = m(A) . v (percentách je to krát 100) m
  2. objemový zlomok φ(A) látky A – určený podielom objemu látky A { V(A) } a objemu roztoku V { V } φ(A) = V(A) . (percentá tiež x 100) V
  3. koncentrácia (látková koncentrácia or koncentrácia látkového množstva) c(A) látky A – udaný podielom látkového množstva n(A) a objemu roztoku V. c(A) = n (A) . [jednotka: mol . m-3 ] V mol . dm- 3
  4. zmiešavacia rovnica m1 . w1 (A) + m2 . w2 (A) = (m1 + m2) . w3 (A)
  5. krížové pravidlo w1 w3 – w2 = m1 w3 m1/m2 w2 w1 – w3 = m2 - zmiešavací pomer w1 – východiskový roztok 1 s väčším hmotnostným z. w2 - -//- 2 s menším -//- w3 – výsledný roztok s požadovaným h. z.

5.5 Kyseliny a zásady

Arrheniova teória kyselín zásad (kyselina je látka schopná vo vodnom prostredí odštepovať vodíkové katióny H+ a zásada schopná odštepovať hydroxidové anióny OH- ) HNO3 -> H+ + NO3- NaOH -> Na+ + OH-- zmiešaním vodných roztokov kyseliny a zásady vzniká soľ a voda (roztok sa zneutralizuje) HCl + NaOH -> NaCl + H2O - reakcie neprebiehajú len vo vod. roztokoch a zásaditý charakter môže mať aj látky, ktoré neobsahujú hydroxidové anióny

Brönstedova teória kyselín a zásad - pri chemických reakciách si reagujúce látky vymieňajú protóny H+ - jedna látka protón odovzdáva (donor – kyseliny) druhá látka ho prijíma (akceptor – zásada) – tzv. protolytické (acidobázické) reakcie kyselina + H+ -> zásada zásada + H+ -> kyselina-HCl + H2O -> H3O+ + Cl--H2O + NH3 -> NH4+ + OH-- z kyseliny vzniká konjugovaná zásada, zo zásady konjugovaná kyselina - kyselinami or zásadami môžu byť aj katióny or anióny- kyseliny: HCl, H2SO4, HSO4-, H3PO4, H2PO4-, HPO42-, H2O, H3O+, NH4+, CH3COOH- zásady: Cl-, HSO4-, SO42-, H2PO4-, HPO42-, PO43-, H2O, OH-, NH3, CH3COO-- amfotérne látky – môžu vystupovať aj ako kyseliny aj ako zásady. - mierov sily kyselín a zásad sú disociačné konštanty - silné kyseliny – uvoľňujú protón veľmi ľahko / slabé – ťažko- silné zásady – pútajú protón veľmi silno /slabé – slabo

 
späť späť   5  |  6  |   7  |  8  |  9  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.