1. ÚVOD DO ŠTÚDIA CHÉMIE
1.1 Chémia ako prírodná veda
Pohyb je prejav každej formy existencie hmoty. Chémia študuje ako súvisí štruktúra a ďalšie vlastnosti atómov a molekúl s ich správaním pri chemických reakciách. Chemická reakcia je dej, pri ktorom reaktanty zanikajú (rušia sa pôvodné väzby) a tvoria sa nové látky, produkty (nové väzby). Chemické disciplíny sú tri. Anorganická chémia, organická chémia a makromolekulová chémia. Medzi hraničné disciplíny patrí aj fyzikálna chémia, biochémia, molekulová biológia, analytická chémia, chemické inžinierstvo, agrochémia. Chemizácia zavádzanie nových produktov chemického priemyslu do bežného života.
1.2 Látky
(látky – voda, železo, oxid uhličitý). Nachádzajú sa v troch rôznych skupenstvách. Tuhé, kvapalné, plynné. Plazma – navonok elektroneutrálna sústava, napr.: plyn pri veľkých teplotách, alebo silných elektrických poliach. Podľa pôvodu môžu byť prírodné (minerály, rudy) syntetické (silon, polyetylén)
Sústava látok
Sústava sú všetky látky v určitom ohraničenom priestore (v kadičke, v autokláve). Izolovaná ak steny sústavy zabraňujú k výmene energie a častíc. Uzavretá je, ak steny častice neprepúšťajú ale ani nezabraňujú výmene energie (kadička sa môže zohrievať). Otvorená je, ak si sústava vymieňa s okolím aj častice aj energiu (sústava vzduch a sústava voda v kadičke). Homogénna (rovnorodá) sústava má vo všetkých miestach rovnaké vlastnosti (alebo plynule meniace) Heterogénna (rôznorodá) sústava nemá vo všetkých miestach rovnaké vlastnosti. Fáza je homogénna oblasť sústavy.
Chemicky čistá látka (chemické indivíduum), ak je v sústave len jedna látka (všetky atómy, molekuly a častice sú rovnaké) (H2O, NaCl, O2 majú stále charakteristické vlastnosti tt tv). Medzi chemické indivíduá môžeme zaradiť dve skupiny látok – Prvky a zlúčeniny.
Zmes je sústava zložená zo súboru rozličných častíc a atómov. Homogénna zmes – veľkosť častíc je menej ako 10-9m (zmes plynov, roztoky, KMnO4 v H2O). Koloidná zmes – veľkosť rozptýlených častíc je medzi 10-7m až 10-9m (vajcový bielok vo vode). Heterogénna zmes – častice väčšie ako 10-7m (H2O znečistená pieskom).
1.3 Základné charakteristiky látok
Atóm je základná jednotka štruktúra látky. Atómové číslo (Z) – udáva počet protónov v jadre a je poradovým číslom v PSP (8 O)Nukleónové číslo (A) – hmotnostné, udáva počet nukleónov a neutrónov v jadre, a tým aj relatívnu hmotnosť atómu (16 O). Molekula je zložitejšia štruktúra látky. Je to častica ktorá sa skladá z dvoch alebo viacerých atómov. Zlúčenina je látka tvorená rovnakými molekulami, ktoré vznikli zlúčením atómov viacerých prvkov. (kvapalná voda – súbor molekúl H2O, plynný chlorid sodný – súbor molekúl NaCl). Nuklid je látka zložená z atómov s rovnakým atómovým a rovnakým nukleónovým číslom (168 O). Izotopy (izotopické nuklidy) sú nukleotidy ktoré majú rovnaké atómové (protónové) číslo a patria k jednému rovnakému prvku (168 O, 178 O, 188 O). Prvok je látka z atómov ktoré majú rovnaké atómové číslo (atómy hélia nezlúčené, a pri väčšine prvkov atómy zlúčené do molekúl). V prírode sa ich nachádza 92 prirodzených a ostatné sú umelo vytvorené (transurány).
Hmotnosť
Vyjadrená pomocou atómovej hmotnostnej jednotky u. Zvolila sa tak aby sa hmotnosť 1 u rovnala atómovej hmotnostnej konštante m u (tá je definovaná ako dvanástina hmotnosti atómu nuklidu uhlíka 12C) napr.: m( 1H = 1, 00782 u ) mu= m (12C) a= 1,66057. 10-27 kg = 1 u 12. Relatívna atómová hmotnosť Ar – podiel hmotnosti m(X) atómu a atómovej hmotnostnej konštanty. Udáva koľkokrát je hmotnosť danej častice X väčšia ako atómová hmotnostná konštanta. Ar (X) = m (X) mu. Látkové množstvon = N (jednotka: 1 mol) NA = 6,023 . 10-23 mol -1 Avogadrova konštanta NAMm = m (jednotka: kg. mol-1) (g.mol). Molová hmotnosť – je hmotnosť homogénneho n súboru častíc ktoré látkové množstvo je jednotkové
2. ZÁKLADY NÁZVOSLOVIA ANORGANICKÝCH ZLÚČENÍN A VÝPOČTY Z CHEMICKÝCH VZORCOV
2.1 Chemické názvoslovie
Názvy a značky prvkov
Značky zaviedol v 19. stor. Berzelius. Prvky sú označené začiatočným veľkým písmenom jej latinského názvu. Číslo za prvkom udáva počet atómov v molekule.
