referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izabela
Štvrtok, 9. decembra 2021
Stavba atómu - historické poznatky
Dátum pridania: 09.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pH
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 104
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 3
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 5m 0s
Pomalé čítanie: 7m 30s
 
1.Demokritos: Grécky chemik (starovek). Zaoberal sa zložením chemických častíc. Ako prvý pri pozorovaniach zistil, že hmota sa skladá z malých ďalej nedeliteľných častíc, ktorým dal názov atomos=viac nedelitelný. Neskôr však sa zistilo, že atóm sa dá ďalej deliť na atómové jadro a obal a potom na subatómové častice- e-,p+,n0. Avšak nazov atóm ostal na pripomenutie si Demokritových výskumov.

2. John Dalton: Britský chemik. Atómová teória(1808): každý z prvkov sa skladá z malých ďalej nedelitelných, rovnykých atómov. Atómy daného prvku sú rovnaké v kvalite aj kvantite a tým sa líšia od atómov iných prvkov. Pri chemických reakciách nevznikajú ani nezanikajú atómy, iba sa premiestňujú. V zlúčenine pripadá na jeden atóm istého prvku vždy rovnaký počet atómov iného prvku.

3. J.J. Thomson: Po objavení elektrónu (1897) Thomsonom definitívne padla Daltonova atómová teória, ktorá poznala ako najmenšiu časticu atóm.

4. Ernest Rutherford: (30.8.1871(Nový Zéland)-19.10.1937(Anglicko-Cambridge). Rutherford naviazal na Thomsonove objavenie elektrónu a vytvoril tvz. planetárny model atómu. V roku 1911 objavil subaómovú časticu protón, ktorú zahrnul do svojho modela atómu. Tvrdil, že atóm sa skladá z kladne nabitého jadra v ktorom sú p+. Elektróny obiehajú okolo jadra po kruhových dráhach ako plantéty okolo slnka. Prirovnal teda elektróny k planétam a jadro k slnku, preto aj ten názov planetárny model atómu. Elektrický náboj atomového jadra sa rovná súčtu nábojov všetkých elektrónov v obale a tým dokázal, že atóm vypadá z vonku ako neutrálna častica. Prínosom tejto teórie bolo deliteľnosť atómu. Avšak mala aj negatíva napr. nevedel vysvetliť existenciu čiarových spektier, ale podstatným negatívom bolo, že pri tejto teórii by atóm zanikol, pretože na základe fyzikálnych zákonov obiehajúce telesá v našom prípade elektróny by museli vyžarovať elektromagnetické žiarenie a energiu na to potrebnú by čerpali zo svojej kinetickej energie, čím by sa zmenšovala ich pohybová energia, tým aj odstredivá sila a elektróny by vplyvom priťažlivých síl sa spojili s atómovým jadrom.

5. Niels Henrik David Bohr: (7.10.1885 Kodaň-Dánsko - 18.11. 1962). Tiež ako Rutherford sa zaoberal štruktúrov atómu a v roku 1913 vydal na svetlo sveta svoj vlastný pohľad na model atómu. Z tohto modela vyplývalo, že atóm sa skladá z atómového jadra, v ktorom sú protóny a neutrálne častice neutróny a z obalu, v ktorom sa nachádzajú elektróny, ktoré obiehajú okolo jadra po kruhových dráhach s presne udanou hodnotou energie(odstránil rozpor s fyzikou, čo sa Rutherfordovi nepodarilo). Ak elektrón príjime energiu, tak musí prejsť na dráhu, ktorá je vzdialenejšia od jadra ako bola tá na ktorej sa nachádzal. Pri spätnom prechode nadbytočnú energiu musí vyžariť vo forme svetelného kvanta. Prínosom tejto teórie bolo ako som už napísal odstránil rozpor s fyzikou, ďalej použil kvantovanie a vysvetlil existenciu čiarových spektier prvkov. Táto teória bola o niečo kvalitnejšia ako v Rutherfordovom prípade, avšak aj táto teória mala svoje nedostatky. Bohr nevysvetlil vznik chemickej väzby a neumožňoval vysvetliť vznik čiarového spektra pre zložitejšie atómy. Ale, čo sa týka historického vývinu štruktúry atómu, tak bola veľmi dôležitá. Začal používať kvantovanie, na základe ktorého sa neskôr spravil kvantovo-mechanický model atómu. Z tohoto modela vyplýva, že atóm sa skladá z kladne nabitého atómového jadra, v ktorom sú protóny a neutróny a záporne nabitého obalu, kde sú elektróny. Elektróny sa v obale pohybujú okolo jadra v určitom priestore- orbitále s pravdepodobnosťou 95-99% výskytu elektrónu. Vlastnosti orbitálov určujú kvantové čísla. Poznáme 4 základné kvantové čísla a to:

1. hlavné kvantové číslo(skratka n)- charakterizuje veľkosť a energiu orbitálov. Hodnoty od 1 po 7(celé kladné čísla).
2. vedlajšie kvantové číslo(skratka l)- udáva tvar a napomáha hlavnému kvantovému číslu s energiou. Hodnoty tohoto kvantového čísla sú určené podľa rovnice 0-(n-l), pričom ak l=0 je to s-orbitál, l=1 p-orbitál, l=2 d-orbitál, l=3 f-orbitál.
3. magnetické kvantové číslo (skratka m)- udáva orientáciu orbitálov v priestore (magnetickom poli) a udáva počet orbitálov určitého typu. Hodnoty: -1,...0...+1.
4. spinové kvantové číslo(skratka s)- súvisí s rotáciou elektrónov v orbitaloch, pričom elektrón môže mať hodnoty +1/2 alebo -1/2.

Kvantové čísla možno vypočítať podľa Schrodingerovej rovnice. Pri vystavbovom pricípe je dôležité si uvedomiť, že orbitály s menšou energiu sa zaplňujú rýchlejšie ako orbitály s väčšou energiou. Zaplňovanie elektrónov do daného atómu je dané zápisom: 1s 2s 2p 3s 3p 4s 3d 4p 5s 4d 5p 6s 4f 5d 6p 7s 5f 6d 7p. V tomto zápise prirodzené čísla(od 1 po 7- hodnoty hl. kvantového čísla) vyjadrujú orbitaly smerom od atómového jadra, to znamená, že 1-vý orbital je k jadru najbliššie a má najmenší obnos energie. Naopak orbital číslo 7 je najvzdialenejší od jadra a má najväčšiu energiu. V zápise s,p,d,f sú typy orbitálov(pozri vedľajšie kvantové číslo), pričom s-orbitál môže prijímuť maximálne 2 elektróny, potom bude tvz.full(plný). Toto je napr. prípad atómu hélia, ktoré má elektrónovú konfiguráciu s2(na druhú), pretože celý atóm obsahuje celkovo 2 elektróny. Keby sme si zobrali atóm, ktorý má viac ako 2 elektróny, tak sa bude zapĺnať 2s skoršie ako 2p, pretože s-orbitál sa rýchlejšie zaplní v dôsledku toho, že má menšiu energiu a aj toho, že mu stačia prijímuť menej elektrónov na to, aby bol full. P-orbitál má full - 6elektrónov a ďalšie typy orbitalov(d,f) majú vždy o 4 viac. To je s-2,p-6,d-10,f-14.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.