Umiestnenie v PSP: Perióda V.A skupina
Stavba atómu: 15e,15p,16n
Značka: P
Latinsky: Phospor

História:

P v r.1669 objavil alchymista H. Brant v Hamburgu zahrievaním moču s pieskom. P ohromil svojím svetielkovaním celý svet. Svetlo je grécky "fos" a nesiem "fero" nazvali ho phosphorus teda svetlonos.

Výskyt:

P sa v prírode vyskytuje len viazaný v zlúčeninách, najmä vo forme vápenatých fosforečnanov. Fosforit je minerál, ktorý obsahuje, vyskytuje sa aj v neraste apetíte. Fosforečnany sú rozptýlené aj v niektorých horninách a žel. rudách. Sú aj minerálnou zložkou kostí. Najdôležitejší fosfát. ložiská sú v Rusku na poloostrove Kola, v Maroku, Egypte aj v USA na Floride. Na P sú bohaté aj železnej rudy v Lotrinsku, Kirune vo Švédsku a Chvaleticiach v Česku. Nachádza sa aj v rastlinách, živ. bielkovinách, krvi, žĺtku, mlieku a kostiach. Nervová a mozgová hmota obsahuje P vo forme cholínu. V ľudskom tele je asi 500g P.

P v ľudskom tele:

P je dôležitý biogénny prvok-ľudské telo obsahuje asi 1%viazaného P. Biely P a niektoré jeho zlúčeniny sú prudké jedy. Najviac je zastúpený v kostiach, asi 90%. Je aj v zuboch, nechtoch a vlasoch. 10% P sa nachádza vo svaloch a asi 1%v nervoch. P sa do organizmu dostáva rastlinnou a živočíšnou potravou. Pri ťažkej práci, pri zhoršenej funkcii nadobličiek sa zvyšuje vylučovanie P. Nedostatok P sa prejavuje únavou, slabosťou, úbytkom kostnej drene. Nadbytok P sa môže objaviť pri hojení zlomenín, alebo pri nefunkčnosti obličiek. Priem. denná dávka P je 1,2-1,5g. Medzi bohaté zdroje P zaraďujeme: cesnak, brokolicu, čierny koreň, čer. repu, kapustu, jablká, ale aj mlieko.

Zlúčeniny P:

Oxid fosforečný je biela látka, naj. vysušovadlo. S vodou dáva kyselina hydrgenfos-forečnú., ktorá sa v roztoku mení na kys. trihyd. fosforečnú - je najstálejšia kyselina fosforečná. Je trojsýtna - tvorí trojaké soli. Nie je jedovatá. Zúčastňuje sa na stavbe kostí. Používa sa na výrobu liekov a pri farbení tkanív, odhrdzovač. Fosforečnany sú dôležité priem. hnojivo.

Vlastnosti:

P je známy v niekoľkých modifikáciach-naj: biely (tetra P) a červený (polyfosfor). Biely je mäkký a vo vode nerozpustný. Rozpúšťa sa v benzíne. Na vzduchu sa okysličuje a pritom svetielkuje. Je prudko jedovatý. Je nestály a mení sa na červený P. Je stály, nesvetielkuje, a nie je jedovatý. Nerozpúšťa sa v nijakom rozpúšťadle. Používali ho na výrobu zápaliek v r.1786. V súčastnosti sa vyrabujú švédske zápalky, škrtacie plochy sa natierajú zmesou červen. P. Vyrobený P sa spaľuje na oxid fosforečný, ktorý sa spracúva na priem. hnojivo.