Predohra havárie

Keď sa roku 1972 v Kyjeve diskutovalo o type elektrárne, ktorá by bola vhodná pre Černobyľ, bol vybraný iný reaktor ako ten pôvodný s odôvodnením, že je bezpečnejší a vyrába najlacnejšiu elektrickú energiu. Obvykle sa po dokončení stavby robia testy jednotlivých častí a až potom je elektráreň spustená, ale Černobyľ nemohol čakať. Musel byť spustený do konca roku 1983. Riaditeľ Brjuchanov bol nútený už 31. decembra 1983 podpísať dokument o úspešnom absolvovaní všetkých testov napriek skutočnosti.

Jeden z neuskutočnených testov sa týkal núdzového fungovania turbíny. Práve skúška turbíny prebiehala v noci z 25. na 26. apríla 1986 a bola príčinou katastrofy. Pri testovaní sa urobilo zopár závažných chýb a počas testu sa zasekli regulačné tyče. Palivové trubice sa deformovali, keď test bežal už 56 sekúnd. Tlak v reaktore bol taký vysoký, že praskali palivové články a úlomky padali do chladiacej vody, ktorá sa menila na paru. Tlak v trúbkach rástol a tie praskali. Výbuch pary dvihol tisíctonové oceľové veko reaktoru – prvá explózia. Začala unikať rádioaktivita, dovnútra sa dostal vzduch. Nedostatok kyslíka spôsobil horenie grafitu. Kov palivových trubiek reagoval s vodou. Vznikol sodík, ktorý vybuchuje – druhá explózia. Horiace trosky reaktoru vyletovali do vzduchu a dopadali na strechu tretieho bloku.

Svet sa dozvedel o katastrofe prostredníctvom krátkej správy TASSu. Požiar reaktoru sa podarilo uhasiť až po ôsmich dňoch. Helikoptéry medzitým zvrhli na horiaci reaktor viac ako 5000 ton materiálu.

Následky

Počas výbuchu černobyľského reaktora a požiaru uniklo z reaktoru dvestokrát viac radiácie, ako sa uvoľnilo pri výbuchu jadrových bômb v Hirošime a Nagasaki dohromady.

Kontaminácia

V prvých hodinách bolo najviac zasiahnuté mesto Pripjať, vybudované len pár kilometrov od elektrárne pre potreby jej zamestnancov. Vtedy tu žilo okolo 50 000 obyvateľov. Namiesto toho, aby ich čo najskôr evakuovali, do mesta boli vyslané zosilnené policajné jednotky, aby zabránili úteku obyvateľov. Evakuácia začala 26 hodín po havárii a prebiehala v čase, keď bola úroveň radiácie v ovzduší najvyššia počas celej doby havárie. Najsilnejšie zasiahnuté boli priľahlé oblasti Bieloruska, Ukrajiny a Ruska. Z tridsaťkilometrovej zóny okolo elektrárne bolo evakuovaných 130 tisíc obyvateľov. Neskôr sa ale našli vysoko zamorené miesta aj vo veľkých vzdialenostiach za hranicou tejto „zakázanej zóny.“ Celková plocha územia, kde je veľmi vysoká kontaminácia, presiahla 120 000 km2. Dodnes tu žije asi sedem miliónov obyvateľov, ktorí si na zamorenej pôde pestujú zeleninu, zemiaky a ďalšie plodiny potrebné na prežitie.

Rádioaktívny mrak sa vplyvom požiaru dostal do výšky niekoľkých kilometrov a postupne kontaminoval celú Európu. Odhaduje sa ale, že viac ako polovica celkového objemu uniknutej rádioaktivity zasiahla územie mimo spomínaných troch štátov. Zamorených bolo približne 40 % Európy, z toho aj niektoré slovenské okresy.

Ľudské obete

600 až 800 tisíc ľudí sa podieľalo na likvidácii havárie a bolo vystavených vysokým dávkam žiarenia. 25 tisíc z nich už zomrelo. Ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami. Počet obetí, ktoré Černobyľ spôsobil a ešte spôsobí, nedokáže nikto spočítať. Rôzne vedecké štúdie predpokladajú od 9000 do 475 000 ľudských obetí. Najčastejšie závery sa pohybujú v niekoľkých desiatkach tisíc. Najnižší odhad úmrtí spôsobených Černobyľom uvádza Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. V roku 2005 publikovala závery, že kvôli Černobyľu zomrie iba 4000 ľudí. Odvolávala sa pritom na stovku expertov, ktorí však odhadovali 9335 úmrtí.

Zavádzajúce informácie sú podľa názoru Greenpeace spôsobené schizofréniou tejto agentúry, pretože sa má starať o bezpečnosť a zároveň podporovať rozvoj jadrovej energetiky. Z toho dôvodu sa snaží dôsledky černobyľskej tragédie znižovať. Za zmienku stoja slová Morrisa Rosina, pôsobiaceho na oddelení pre jadrovú bezpečnosť: „Jadrové elektrárne považujem za zaujímavý zdroj energie, aj keby sa mala černobyľská nehoda opakovať každý rok.“.