referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izabela
Štvrtok, 9. decembra 2021
Kokaín a kofeín
Dátum pridania: 30.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Cload
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 383
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 11m 10s
Pomalé čítanie: 16m 45s
 

Kokaín

Úvod 

Kokaín, tento alkaloid juhoamerickej rastliny z lekárstva ako liek takmer vymizol. Nahradili ho iné látky. Syntetické. Kokaín má vzpružujúci účinok a schopnosť vystupňovať energiu. V zahraničí kokaín užívajú najmä ľudia polosveta, predávajú ho v nočných podnikoch. Najčastejšie sa šnupe, ale môže sa aj vstrekovať. Požívači kokaínu sú zábavní, užívajú ho jednotlivo aj v skupinách a usilujú sa dosiahnuť príjemné vidiny, ktoré často označujú za senzačné, najmä ak sú sexuálnej povahy. Niekedy u konzumentov kokaínu vznikajú aj pohlavné úchylky. Kokainisti trpia nespavosťou, telesne upadávajú, prepadajú depresii a pokiaľ ide o získanie drogy, sú všetkého schopní. Podobne ako morfinisti sa liečia na uzavretom psychiatrickom oddelení.

Koka Pravá

Rastlina kokaínu, všeobecne známa ako koka pravá, má odborný názov Erythroxylon coca. Z metrového kra vyrastie koka až do päť metrovej výšky. Okrem Južnej Ameriky vyskytuje sa v Západnej Indii, na Madagaskare aj v Indonézii. Z amerických Ánd sa rozšírila koka do celého sveta. Starí Inkovia ju údajne používali výlučne pri náboženských ceremóniách. Pestovanie a používanie koky na iné účely zakazovali. Žuvači spotrebujú denne od 30 do 50g koky. Indiáni však 500g, čo predstavuje 2,5g čistého kokaínu. Do istej miery pomáha koka Indiánom znášať ťažkosti života, pretože zaháňa pocit hladu aj spánku a požívač nadobúda dojem nebývalej sily. Pravidelnosť v užívaní koky sa prejaví závislosťou od nej.

Kokaín a vedci 

V druhej polovici 19. storočia z rozmach chémie a medicíny sa začína moderná forma kokainizmu. Pre kokainistu dnešných čias je táto droga známa len ako biely prášok, ktorý hovorovo či v slangu má názov "koks“. Kokaín do medicíny v širšom meradle zaviedol francúzsky chirurg Paul Reclus (1847-1914). Ale farmakologické vlastnosti kokaínu opísal ako prvý ruský vedec V. K. Anrep v roku 1879, keď zistil, že po vstreknutí kokaínu sa oblasť v okolí vstreku stala necitlivou na bodanie. Carl Koller (1875-1944) zaviedol znecitlivenie kokaínom do očnej chirurgie. Aj Sigmund Freud robil experimenty s kokaínom. Čoskoro sa prišlo na to, že kokaín je veľmi jedovatá látka. Bádatelia skúmali ďalej. Z nových látok, obsahujúcich kokaín, uvedieme aspoň prokaín a meskalín. 

Vývoj využívania kokaínu 

Do začiatku 19. storočia sa prípady kokainizmu vyskytovali dosť zriedkavo. Po roku 1910 sa kokaín prudko rozšíril najprv v Európe, neskôr v Amerike a v Ázii. Mal na tom podiel chemický priemysel, ktorý zásobil trh syntetickým kokaínom. Užívanie a zneužívanie sa stalo módou, vznikla celá kokaínová subkultúra, oživená umelcami a intelektuálmi, gangstrami a priekupníkmi, dámami veľkého sveta a dámičkami polosveta a podsvetia aj s jeho ochrancami. Nedávnu minulosť a súčasnosť tohto stavu opisuje Eduard Urban. Kubisti, futuristi a dadaisti, píše, siahli za kokaínom, a hľadajúc v ňom inšpiráciu, filmoví herci a herečky ho užívali v nádeji, že budú fotogenickejší, prví letci si kokaínom dodávali odvahu. Obchodníci, športovci a iní ľudia, ktorí sa cítili preťažení, sa povzbudzovali kokaínom ako dnes Fenmetrazínom. Aj pretekárske kone dopovali kokaínom. Zhýralci a perverzne založení ľudia dostali do rúk látku, ktorá sľubovala splnenie všetkých, aj tých najčudnejších prianí.

Podľa istého odhadu bolo v dvadsiatych rokoch nášho storočia na Montmartri okolo päťdesiat percent prostitútok, ktoré sa oddávali kokaínu. Čaj o piatej nahradil "five o´clock coco“, škatuľka s kokaínom sa kládla na stôl ako tabatierka. "Sneh“, "púder“, "koko“, ako sa kokaínu hovorilo, sa stal šlágrom salónov aj brlohov. Až príchodom heroínu na čierny trh sa kokaín aspoň sčasti vytratil. Neskôr sa zjavili aj iné drogy, takže dnes sa kokainizmus považuje za toxikomániu patriacu minulosti. S kokaínom experimentovali najrôznejšie farmaceutické firmy v Európe ajv Amerike, asi si na ňom založili slávu a bohatstvo. Obchodný úspech roku 1886 predstihol všetky ostatné. Získal ho majiteľ amerického drugstoru, keď namixoval nápoj, ktorý sa stal symbolom osvieženia, ale aj podnikavého ducha: Coca-Cola. Hnedá limonáda obsahovala kokaín ešte aj začiatkom 20. storočia. 

Roku 1965 bolo na celom svete hlásených len dvadsaťšesť kokainistov. Mnohí sa domnievali, že verejné zneužívanie tejto drogy vymizlo, ale nebolo to tak. Kokaín sa naďalej užíva ako droga, často spolu s heroínom. Táto kombinácia je zvlášť nebezpečná, lebo kokaín je veľmi jedovatý a heroín zasa návykový. Odvykanie od tejto kombinácie je nesmierne ťažké. Podľa mníchovského Quicku obľúbená droga dvadsiatych rokov opäť prišla do módy. Dnes je to však droga spoločenskej smotánky, takzvaných horných desaťtisíc. Dopyt po kokaíne ustavične rastie, ale polícia tápe v temnotách, pretože všetko sa odohráva vo "vyšších kruhoch“ na prepychových diskotékach pod dozorom svalnatých vyhadzovačov a najatých "ochrancov“, alebo na prísne súkromných večierkoch. Kokainisti sú v posledných rokoch veľkým problémom nielen v Nemecku, ale aj v mnohých iných západných krajinách, najmä v USA. Tu roku 1976 štvornásobne vzrástol počet úmrtí na následky predávkovania kokaínom. Podľa oficiálnych údajov tretina všetkých osemnásťročných až dvadsaťpäťročných Američanov "koks“ už niekedy skúsila. Roku 1982 v USA evidovali štyria pol milióna kokainistov.

Kokaín dnes 

Priekopníci kokaínu jazdia v Hollywoode v rolls-royceoch a bývajú na Sunset Boulevarde. Len na hollywoodskom bulvári je sedem takzvaných head shops, kde možno bez ťažkostí kúpiť všetky náležitosti nevyhnutné pre kokainistov: nasávacie trubičky v najrôznejšom vyhotovení – zo slonoviny, pozlátené či emailované, najrozmanitejšie lyžičky, mlynček na kokaín, citlivé váhy a podobne. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že kokaín ako droga má stále výnimočné postavenie. Obchod s kokaínom a jeho užívanie sa v oznamovacích prostriedkoch interpretujú ako "gavaliersky priestupok“. Aj súdy posudzujú kokainistov a drobných obchodníkov s touto drogou omnoho zhovievavejšie ako tých, ktorí holdujú heroínu a hašišu. "Ktorý sudca,“ vyslovil sa jeden policajt z Los Angeles, "by aj zavrel do väzenia navoňavkovaného, starostlivo vyobliekaného mladíka, ktorého navyše obklopuje ctihodná rodina a dušuje sa, že to bolo celkom určite prvý raz, čo chlapec okúsil kokaín?“

Čo spôsobuje 

Kým prvé užitie kokaínu šnupaním, injekciou alebo zriedkavejšie prehltnutím neprináša príjemné pocity, skôr úzkosť, zrýchlenie tepu, rozšírenie zreníc, trasenie rúk a pri vyššej dávke aj zlyhanie krvného obehu, opakované užitia vedú k pocitom eufórie a výkonnosti. Vzrastá aj sexuálna dráždivosť. Kokainista vníma okolie, obrysy krajiny alebo interiéru iluzívne zdeformované, všetko je v ustavičnom pohybe, niektorých opantáva túžba rozprávať, preto je časté kolektívne užívanie kokaínu. Príjemné zážitky nebývajú vždy sprievodným znakom drogy, naopak, niekedy sa vidiny vyznačujú hrôzou a nepríjemnými obrazmi. Nevylučujú sa stavy pripomínajúce delíriumtremens.

"Nijakáiná droga,“ poznamenáva v hamburgskom Spiegli profesor Helmut Coperz neuropsychofarmakologického inštitútu v Berlíne, "sa nedá užívať toľkými spôsobmi ako kokaín.“ Môže sa vstrekovať pod kožu, vtierať do ďasien, či pohlavných orgánov, piť v roztoku ako "kokaínové víno“, žuvať, fajčiť ako tabak alebo, čo je najčastejšie, šnupať. Pri šnupaní začína droga účinkovať už niekoľko minút po tom, čo vnikne do krvného obehu, do dôležitých častí mozgu: do kôry veľkého mozgu, kde je centrum pamäti a rozumu, do hypotalamu, ktorý kontroluje chuť, pocity a spánok, do malého mozgu riadiaceho motorickú činnosť. V mozgu spôsobuje droga skutočnú búrku, pretože narúša odovzdávanie impulzov medzi jednotlivými nervovými bunkami, čím spôsobuje trvalé vzrušenie všetkých nervových oblastí. Americký neurológ Walter Riker prirovnáva nervový systém ovplyvnený kokaínom k preťaženej telefónnej centrále. Naozaj už nemôže riadne spracúvať prichádzajúce impulzy a človek je abnormálne vzrušený. Duševný úpadok pri návykovom užívaní kokaínu sprevádzaaj úpadok telesný. Často sa poškodí nosová priehradka a chrupavka sa úplne zborí následkom ustavičného prekrvovania, ktoré vyvolávajú anestetické účinky kokaínu. "Lepší“ kokainisti si potom operatívne nechávajú nosovú priehradku nahradiť striebornou či platinovou doštičkou. Hollywoodský chirurg J. Perlemank k tomu dodáva: "Kedysi sme vystužovali poprsie, dnes opravujeme nosy.“

Závislosť kokaínového typu opísali znalci Svetovej zdravotníckej organizácie takto:

1. Prudká túžba alebo potreba pokračovať v prijímaní drogy a získať ju všetkými prostriedkami.
2. Neprítomnosť tolerancie voči účinkom drogy počas trvalého podávania, pri dočasnom abúze, keď sa droga užíva v krátkych intervaloch, môže dôjsť k intenzívnym toxickým reakciám.
3. Psychická závislosť od účinkov drogy podľa subjektívneho a individuálneho hodnotenia týchto účinkov.
4. Pri náhlom odňatí drogy neprítomnosť fyzickej závislosti a abstinenčného syndrómu, vysadenie drogy sprevádzajú psychické poruchy, prejavujúce sa prudkou túžbou po nej.   

Kofeín

Úvod 

Drogy kofeínové, medzi ktoré patrí káva, čaj, maté, kakao, kola, guaraná, nehrajú nijakú mimoriadnu úlohu v snovom živote jedinca. Napriek tomu popri alkohole a nikotíne kofeín patrí k najužívanejších psychotropným látkam na svete. Kofeín obsahujú rôzne pochutiny, získané zo šiestich rastlín, ktoré sa vyskytujú na rozličných miestach sveta. Kofeín ovplyvňuje funkciu mozgovej kôry, je to alkaloid s purínovým jadrom. Považujú ho za najlepší psychostimulátor. Patrí k najužívanejším psychotropným látkam prakticky nacelom svete. Šesť druhov rastlín a ich plody predstavujú šesť možností, ako prísť s kofeínom do styku.

Káva 

Najrozšírenejší je kávovník arabský. Je to vždyzelený strom rastúci v Etiópii a v Sudáne. Tu je jeho domovský pôvod a odtiaľ sa dostal do arabských krajín, odkiaľ pochádza jeho pomenovanie – Coffea arabica. Vo veľkom sa pestuje ešte v Južnej Amerike, Afrike a v Ázii.

Čaj 

Hlavnými výrobcami čaju sú dnes India, Srí Lanka, Japonsko, Čína, Indonézia, Thajsko, Rusko. Produkt čaju obsahuje dva až päť percent teínu, ktorý je totožný s kofeínom, respektíve má rovnaké fyziologické vlastnosti. 

Maté 

Je to tiež vždyzelený strom a jeho domovom je Južná Amerika. Listy maté sa údia nad ohňom. Takto spracované listy, z ktorých sa robí nápoj trávovej chuti, obsahuje 1,2-2,5 percenta kofeínu a ďalších látok.

Kakao 

Základom tejto drogy sú kakaové bôby, semená kakaovníka Theobroma cacao. Domovom tohto stromu je amazonská oblasť Južnej Ameriky. Bôby obsahujú len 0,05-0,36 percenta kofeínu. Ma aj zložku teobromínu, ktorý rozširuje cievy a pôsobí močopudne.

Kola 

Strom rastúci v tropickej Afrike. Je niekoľko druhov týchto stromov. Najznámejšie sú Cola acuminata, Cola nitida. Jeho semená obsahujú 0,5-2,5 percenta kofeínu, teobromínu a kolatínu. Časť úrody sa používa na výrobu liečiv aj na prísady do nápoja Coca-Cola a príbuzných nápojov. Pretože semená koly majú povzbudivý účinok, domorodci ich žujú.

Guaraná   

Jej zdrojom je paullina cupana, liana totožná s Paulinia sorbilis z povodia Amazonky. Z kofeínových drog je najmenej rozšírená. Pasta Guaraná, pripravená zo semien tejto liany, obsahuje 4,2 percenta kofeínu.

Čo spôsobuje 

Kofeín, teda alkaloid s purínovým jadrom, sa v našich pomeroch najčastejšie konzumuje v káve. Desať kávových zŕn obsahuje asi 0,1 mg kofeínu. Je to zhruba obsah jednej kávovej šálky. Po jej konzumácii dochádza k zlepšeniu myšlienkových procesov, mizne pocit únavy a zlepšuje sa nálada. Vyššie dávky pôsobia budivo na pod kôrové partie mozgu. Vo veľkých dávkach je kofeín jedom. Za smrteľnú dávku sa označuje desať gramov, ale už 0,3 g môžu vyvolať nepriaznivý účinok – zhoršenie koncentrácie, úzkostné stavy a podobne. Kofeín, najčastejšie používaný ako nápoj, opúšťa telo za päť až šesť hodín od užitia, úplne do dvadsiatich štyroch hodín. Má močopudný účinok. K najškodlivejším vplyvom patria poruchy spánku. Niekedy prichádzajú aj halucinácie a zhoršuje sa zrak. Niektorí odborníci tvrdia, že kofeinizmus vedie k neželateľným zmenám povahy. Odvykanie od kofeinizmu je ľahké, pretože abstinenčné príznaky sú nepatrné. Silná je však psychická väzba na kofeín. Treba vedieť, že aj takzvaná káva bez kofeínu obsahuje drogu, niekedy až 0,03 percenta kofeínu. Ročná spotreba kofeínu vo svete sa odhaduje na sedemdesiatpäťtisíc ton.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.