4. Drogy opiátového typu:

Mak siaty (Papaver somniferum var. Album Linné) predstavuje základný a prirodzený zdroj ópia a jeho derivátov. Výťažnosť a množstvo účinných alkaloidov v rastline maku závisí od jej fytochemických vlastnosti, ktoré sú podmienené geografickou lokalitou a klimatickými podmienkami. U nás rastie vlčí mak (Papaver rhoeas Linné), ktorý neobsahuje nijaké potenciálne využiteľné alkaloidy. Najvýznamnejšia lokalita sveta na pestovanie maku je Zlatý trojuholník: Thajsko, Barma, Laos, ale okrem toho aj Čína, India, Turecko a Pakistan. Medzi drogové varianty ópiátového typu závislosti patrí: surové ópium s obsahom 10% morfínu. Surové ópium možno fajčiť. Vyskytuje sa aj v ďalších podobách ako napr. gálí (India); čandu (purifikované ópium); dross (popol z vyfajčeného ópia - nízka cena); morfín (najdôležitejší prírodný alkaoid ópia - prášok alebo roztok); heroín (polosyntetický derivát - diacetylmorfín); syntetické opiáty (oficiálne prípravky farmaceutického priemyslu) a napokon superheroín (metylfentanyl - asi 100 násobne silnejší než heroín). Na čiernom trhu sa konzumenti opiátov stretávajú s názvami ako: Morph, dust, „H“, háčko, herák, kakao, smack, horse. Ópium je vo forme mierne lepkavého prášku, sivozelenej farby, ktoré sa predáva vo forme malých guličiek. Veľmi nápadný je pach po splesnivenom maku. Morfín je vo forme solí, ako biely až žltkastý prášok, ktorý vytvára malé polygonálne kryštáliky. Heroín sa vyskytuje vo forme bieleho prášku v podobe solí, často s prímesou sušeného mlieka, jedlej sódy a pod. Užívania heroínu v komunite je veľmi častým javom. Shooting gallery sú miesta ako opustené stavby, súkromné byty, či podzemné priestory, v ktorých sa pravidelne stretávajú ľudia závislí od heroínu.

Surové ópium sa fajčí v drevených, hlinených alebo sklenených vodných fajkách, a to v ležiacej polohe, pretože sprievodným príznakom fajčenia ópia je pocit na zvracanie. Výnimočne bola zaznamenaná tzv. ópiofagia - pitie ópiovej tinktúry. Morfín vykazuje dobrú rozpustnosť vo vode, preto sa aplikuje injekčne, a to podkožne, vnútrosvalovo, resp. vnútrožilne. Heroín sa vpravuje do organizmu podkožne (aj tzv. skin popping - viacsmerné vpravovanie pod kožu z jedného vpichu), vnútrosvalovo a vnútrožilne (mainline). V čase vojny vo Vietname bolo fajčenie heroínu bežnou praktikou medzi americkými vojakmi. Na Slovensku sa vyskytla forma inhalácie výparov heroínu na lyžičke pri jej zahrievaní nad zapaľovačom.

Účinky opiátových derivátov drog spôsobujú rýchly euforizujúci efekt hlavne po injekčnom podaní. Typickým prejavom akútneho ovplyvnenia drogou sú letargické stavy prežívané v pasívnej polohe s výskytom porúch vnímania (halucinácie, ilúzie). Opiáty sú klasickou drogovou skupinou slastného zabudnutia. Z telesných prejavov dochádza k poklesu frekvencie srdca a ventilácie. Dochádza k zvýšenému poteniu, svrbeniu pokožky, bolestiam hlavy. Typickým príznakom je výrazné zúženie zreníc v priebehu akútneho ovplyvnenia.

Jednorazové podanie opiátov sa vyznačuje vysokou mierou variability účinkov. Nie každý ľudský jedinec reaguje na opiáty rovnako. Po krátkodobej eufórii sa môže dostaviť ťažký depresívny stav a úzkosť. V súvislosti s aplikáciou heroínu po prvýkrát sa vyskytuje aj riziko náhlej smrti. Táto eventualita je vysvetľovaná neschopnosťou organizmu prijať a spracovať akékoľvek aj minimálne množstvo heroínu (tzv. idiosynkratický efekt). V prípadoch rozvinutých závislostí dochádza k postupnej strate fyzickej výkonnosti, vyskytujú sa ťažké poruchy pamäte, egocentrizmus, zvýšená unaviteľnosť, záchvaty úzkosti, paranoidné stavy, zápchy či naopak tzv. heroínové hnačky, neschopnosť vôľou riadeného správania, poruchy menštruácie, ťažké zápalové postihnutie v miestach aplikácie drogy. Významným rizikom komunitného spôsobu života konzumentov heroínu je výskyt najmä chronických zápalových ochorení pečene (hepatitída typu C, ale aj B, či iné krvou prenosné hepatitídy) pri používaní spoločných injekčných ihiel. Imunitný systém môže po dlhšom čase reagovať vznikom zápalového postihnutie mozgových ciev s následnými fatálnymi dôsledkami na mozgové tkanivo najmä v oblasti bazálnych ganglií. Pľúcne tkanivo reaguje u rozvinutých závislostí na heroíne vznikom fibrózy pľúc. Drobné cievy dokonca aj na vzdialenejších miestach od miest vpichov sa upchávajú, čím dochádza k poškodeniu najmä pečene a obličiek. Riziko šírenia HIV infekcie je omnoho štatisticky významnejšie u ľudí závislých na heroíne.

Abstinenčné príznaky sa v prípade opiátov, najmä heroínu vyskytujú po cca 5 - 15 hodinách. Abstinenčný syndróm je typický najmä výrazným slzením, vodnatým výtokom z nosa, studeným potom, zvýšenou frekvenciou srdca, husou kožou, vydesením, dezorientáciou a celkovou vyčerpanosťou. V tomto stave sa často vyskytujú záchvaty nekontrolovanej agresie namierené proti okoliu, ale aj proti sebe, preto sa nikdy neodporúča zostávať osamote s človekom drogovo závislým od heroínu.