1. Všeobecná charakteristika výbušnín
Výbušnina je taká chemická látka alebo zmes, ktorá je schopná mimoriadne rýchlej exotermickej reakcie spojenej s vytvorením plynu veľkého objemu. K spusteniu reakcie dochádza inicializáciou mechanickým, termickým(teplotným) alebo elektrickým podnetom. Súčasťou výbušniny je spravidla oxidačné činidlo alebo inak okysličovadlo, ktoré dodá chemickej reakcii potrebný kyslík na horenie, pretože množstvo kyslíku dodaného difúziou z okolitej atmosféry nepostačuje pre zhorenie zmesi v dostatočne krátkom časovom intervale.

1.1 Typy výbušnín
Podľa praktického využitia delíme výbušniny na:
•Traskaviny -- sú ľahko vznietiteľné výbušniny, ktoré obvykle slúžia k inicializácii výbuchu trhavín alebo strelivín. Pri praktickom použití sú prítomné len v nepatrnom množstve, napr. traskavina v rozbuške nábojnice, rozbušky ako iniciátory banských odstrelov apod. Najbežnejšími typmi traskavín sú rôzne azidy ťažkých kovov ako je olovo, striebro alebo ortuť, prípadne iné látky, veľmi rozšírený je napríklad fulminát ortutnatý (populárna traskavá ortuť).
•Trhaviny -- sú výbušniny, ktoré sú za normálnych podmienok veľmi málo citlivé k vonkajším vplyvom a naopak po inicializácii dokážu vyvinúť detonáciu o mimoriadne vysokej trhavej sile. Používajú sa obvykle pri trhacích prácach v baniach, lomoch, hĺbení tunelov, demoláciách apod. Medzi najpoužívanejšie trhaviny patrí dynamit, pentrit, hexogén, trinitrotoluén a množstvo priemyslových trhavín z nich zložených.
•Streliviny -- sa používajú ako náplň do nábojníc strelných zbraní pre vojenské, športové i lovecké účely. Ich účelom je dodať čo najväčšie mechanické zrýchlenie náboju, avšak kontrolovaným vývinom veľkého množstva plynu a vypudením náboja z hlavne zbrane. Príkladom je klasický strelný prach alebo nitrocelulóza (strelná bavlna).

1.2 Parametre pre hodnotenie výbušnín
Aby bolo možné vzájomne porovnať silu a deštrukčný účinok jednotlivých zlúčenín a výbušných zmesí, je treba exaktne definovať fyzikálne merateľné parametre, podľa ktorých sa bude toto porovnávanie vykonávať. Porovnaním týchto hodnôt môže pyrotechnik pre určitú konkrétnu situáciu vybrať vhodnejšiu z dostupných typov náloží, ktoré má práve k dispozícii.

• Objem plynu po výbuchu (V)
  je definovaný ako množstvo plynu v litroch, ktoré vznikne výbuchom 1 kg látky pri v prepočte normálnej teplote (20 °C). V praxi je potom objem plynu približne rádovo vyšší vzhľadom k teplote v mieste výbuchu (okolo 4 000 °C). Hodnoty V pre bežne používané trhaviny ležia v rozmedzí 500 - 1000 l/kg, prakticky sa tu výbuchom zväčší objem látky až 10 000 násobne.
• Výbuchová teplota (t)
  udáva najvyššiu teplotu, ktorú dosiahnu plyny vzniknuté výbuchom. Uvádza sa obvykle v °C. Táto hodnota sa pohybuje v rozmedzí 2 500 - 5 000 °C, priemyslové trhaviny vykazujú obvykle nižšiu t, vojenské naopak vyššiu. Prakticky je tento parameter dôležitý predovšetkým pre charakterizáciu banských trhavín pri posudzovaní rizika možného následného výbuchu banských plynov.
• Výbuchová energia (E)
  udáva, aké množstvo energie sa uvoľní výbuchom 1 kg trhaviny. Uvádza sa v kJ/kg. Bežné priemyslové trhaviny vykazujú E asi 4 000 kJ/kg, vojensky využívané trhaviny dosahujú hodnôt okolo 6 000 kJ/kg. Uvedený parameter má význam zvlášť pre porovnávanie trhavín používaných v uzavretých priestoroch.
• Detonačná rýchlosť (D)
  je rýchlosť šírenia explózie v okamihu výbuchu udávaná v m/s alebo v km/s. Tento parameter úzko súvisí s brizanciou (trieštivosťou) a má základný vplyv na deštrukčné účinky trhaviny. Priemyslové trhaviny vykazujú D v rozmedzí 2 000 - 5 000 m/s, vojenské 6 000 - 8000 m/s. Špeciálne kumulatívne nálože dosahujú až 12 000 m/s. Pre porovnanie je detonačná rýchlosť 8 000 m/s približne 24krát vyššia ako rýchlosť zvuku vo vzduchu za bežného atmosférického tlaku.
• Hustota výbušniny (h)
  je totožná s klasickou fyzikálnou vlastnosťou hustota udávanú v g/cm3. Jej hodnota je závislá na konečnom spracovaní danej výbušniny a pri rovnakej chemickej látke sa môže líšiť podľa toho, či sa jedná o voľne sypané kryštály, liatu substanciu alebo lisovaný materiál. Hustota výbušniny veľmi významne rozhoduje o priebehu výbuchu. Pri prekročení hustoty materiálu nad určitú hranicu dochádza k poruchám detonácie a výbušnina exploduje len čiastočne alebo vôbec nie.
• Brizancia (trieštivosť) (B)
  je definovaná ako súčin detonačnej rýchlosti (D) v km/s, hustoty výbušniny (h) v g/cm3 a energie výbuchu (E) v kcal/kg (teda v starých, už nepoužívaných jednotkách energie). Vzhľadom k tomu, že určenie všetkých uvedených veličín býva zaťažené určitou chybou, ktorá sa prejaví v značnej nepresnosti hodnoty B, uskutočňovali sa v praxi pre určovanie brizancie trhavín praktické skúšky.

B = D . h . E
Základným brizančným testom bola skúška podľa Hessa, ktorá spočívala v meraní deformácie olovených valčekov definovanej veľkosti výbuchom 50 g skúmanej trhaviny v presne určenom priestorovom usporiadaním. Zrovnanie výsledkov týchto skúšok pre jednotlivé trhaviny poskytlo omnoho presnejšie určenie ich brizancie než vyššie uvedený teoretický výpočet. V súčasnej dobe sa táto hodnota už nepoužíva.

2. Druhy výbušnín

2.1 ANFO
Táto skratka znamená(ammonium nitrate and fuel oil) dusičnan amónny (NH4NO3 ) a palivový olej (najčastejšie motorová nafta, niekedy kerozín alebo melasa) Zaraďuje sa k vysoko výbušným látkam. Efektivita výbuchu je podľa zloženia 0,8- 1,6 ekvivalentu TNT

2.2 Amatol
Zmes dusičnanu amónneho a TNT, je to vysoko výbušná, používa sa na vojenské účely. Zmiešavacie pomery sú 80 : 20 (nitrát amónny :TNT ), označovaný aj ako Amatol 80/20, používal sa vo Vietnamskej vojne, pri výbuchu produkuje biely dym, 50 : 50, Amatol 50/50 produkuje tmavý dym.
Bol vynájdený počas 1. svetovej vojny ,používal sa v V1 lietajúcich bombách, známych ako rakety V-2.

2.3 Ammonal
Zmes dusičnanu amónneho, trinitrotoluénu a hliníkového prášku v pomere 22:67:11 . Detonačná rýchlosť je 4400 m/s

2.4 AnWax
Pozostáva z dusičnanu amónneho, podlahového vosku a hliníkového prášku Slabá výbušnina pohlcujúca vlhkosť a tým sa znehodnocuje.

2.5 Astrolit
Tekutá vysoko výbušná látka pozostávajúca z 2 časti. Astrolit G, zmes dusičnanu amónneho a hydrazínu v pomere 2 : 1 , detonačná rýchlosť 8600 m/s. Astrolit A má to isté zloženie ako Astrolit G ale je obohatené o hliníkový prášok , detonačná rýchlosť 7600 m/s

2.6 Baratol
Zmes TNT a dusičnanu bárnatého (Ba (NO3)2)

2.7 Hnedý pušný prach
Podobný čiernemu prachu, ale horí pomalšie

2.8 C-4
Plastická trhavina, jej zloženie je RDX asi 91 % , polyizobutylén 2,1 %, motorový olej 1,6 %, diester kys. dekándiovej a 2-etylhexanolu 5,3 % .
Detonačná rýchlosť je 8050m/s

2.9 Zmes B
Zmes TNT 36 %, RDX 63 % a vosku 1 %, používa sa ako náplň do delostreleckých granátov, rakiet , pozemných mín a ručných granátov.
Hustota je 1,65 gm/cm3 a detonačná rýchlosť je 8050m/s

2.10 Zmes H6
Výbušnina skladajúca sa z RDX 45 %, TNT 30 %, hliníka 20 % a vosku 5 % ako stabilizačnej zložky.

2.11 DMDNB
Chemický vzorec je 2,3-dimetyl-2,3-dinitrobután

2.12 Danubit
Priemyselná plastická trhavina, ktorú vyrába Istrochem, detonačná rýchlosť je 6000 m/s

2.13 Dinitrotoluén
Vysoko výbušná látka ,bledožltá až oranžová kryštalická látka

2.14 Dynamit
Dynamit je výbušná zmes vynájdená Alfredom Nobelom v roku 1867. Pôvodné zloženie dynamitu pozostávalo zo 75 % nitroglycerínu, 24,5 % žíhaného diatomitu (infuzóriovej hlinky) a 0,5 % sódy. Namiesto žíhaného diatomitu sa v dnešnej dobe používajú zmesi liadku amónneho a drevnej múčky. Vyrábajú sa však aj dynamity s iným zložením. Tento vynález Alfred Nobel vysvetľoval a zároveň ospravedlňoval ako prostriedok, ktorý ľudstvu poskytne spoľahlivú a bezpečnú banskú trhavinu, ktorý nahrádza nebezpečný nitroglycerín a nevypočítateľnú strelnú bavlnu - nitrocelulózu, prípadne málo účinný čierny pušný prach. Traskavá ortuť a rozbušky ňou plnené sa však okamžite stali zbrojárskym tovarom a boli montované do granátov, mín, torpéd a ďalších smrtiacich zbraní a projektilov.

2.15 FOX-7
Alebo aj 1,1-diamín-2,2-dinitroethylén ,detonačná rýchlosť je 8870m/s pri hustote 1885 kg.m-3