1. Všeobecná charakteristika výbušnín
Výbušnina je taká chemická látka alebo zmes, ktorá je schopná mimoriadne rýchlej exotermickej reakcie spojenej s vytvorením plynu veľkého objemu. K spusteniu reakcie dochádza inicializáciou mechanickým, termickým(teplotným) alebo elektrickým podnetom. Súčasťou výbušniny je spravidla oxidačné činidlo alebo inak okysličovadlo, ktoré dodá chemickej reakcii potrebný kyslík na horenie, pretože množstvo kyslíku dodaného difúziou z okolitej atmosféry nepostačuje pre zhorenie zmesi v dostatočne krátkom časovom intervale.

1.1 Typy výbušnín
Podľa praktického využitia delíme výbušniny na:
•Traskaviny -- sú ľahko vznietiteľné výbušniny, ktoré obvykle slúžia k inicializácii výbuchu trhavín alebo strelivín. Pri praktickom použití sú prítomné len v nepatrnom množstve, napr. traskavina v rozbuške nábojnice, rozbušky ako iniciátory banských odstrelov apod. Najbežnejšími typmi traskavín sú rôzne azidy ťažkých kovov ako je olovo, striebro alebo ortuť, prípadne iné látky, veľmi rozšírený je napríklad fulminát ortutnatý (populárna traskavá ortuť).
•Trhaviny -- sú výbušniny, ktoré sú za normálnych podmienok veľmi málo citlivé k vonkajším vplyvom a naopak po inicializácii dokážu vyvinúť detonáciu o mimoriadne vysokej trhavej sile. Používajú sa obvykle pri trhacích prácach v baniach, lomoch, hĺbení tunelov, demoláciách apod. Medzi najpoužívanejšie trhaviny patrí dynamit, pentrit, hexogén, trinitrotoluén a množstvo priemyslových trhavín z nich zložených.
•Streliviny -- sa používajú ako náplň do nábojníc strelných zbraní pre vojenské, športové i lovecké účely. Ich účelom je dodať čo najväčšie mechanické zrýchlenie náboju, avšak kontrolovaným vývinom veľkého množstva plynu a vypudením náboja z hlavne zbrane. Príkladom je klasický strelný prach alebo nitrocelulóza (strelná bavlna).

1.2 Parametre pre hodnotenie výbušnín
Aby bolo možné vzájomne porovnať silu a deštrukčný účinok jednotlivých zlúčenín a výbušných zmesí, je treba exaktne definovať fyzikálne merateľné parametre, podľa ktorých sa bude toto porovnávanie vykonávať. Porovnaním týchto hodnôt môže pyrotechnik pre určitú konkrétnu situáciu vybrať vhodnejšiu z dostupných typov náloží, ktoré má práve k dispozícii.

• Objem plynu po výbuchu (V)
  je definovaný ako množstvo plynu v litroch, ktoré vznikne výbuchom 1 kg látky pri v prepočte normálnej teplote (20 °C). V praxi je potom objem plynu približne rádovo vyšší vzhľadom k teplote v mieste výbuchu (okolo 4 000 °C). Hodnoty V pre bežne používané trhaviny ležia v rozmedzí 500 - 1000 l/kg, prakticky sa tu výbuchom zväčší objem látky až 10 000 násobne.
  
• Výbuchová teplota (t)
  udáva najvyššiu teplotu, ktorú dosiahnu plyny vzniknuté výbuchom. Uvádza sa obvykle v °C. Táto hodnota sa pohybuje v rozmedzí 2 500 - 5 000 °C, priemyslové trhaviny vykazujú obvykle nižšiu t, vojenské naopak vyššiu. Prakticky je tento parameter dôležitý predovšetkým pre charakterizáciu banských trhavín pri posudzovaní rizika možného následného výbuchu banských plynov.
  
• Výbuchová energia (E)
  udáva, aké množstvo energie sa uvoľní výbuchom 1 kg trhaviny. Uvádza sa v kJ/kg. Bežné priemyslové trhaviny vykazujú E asi 4 000 kJ/kg, vojensky využívané trhaviny dosahujú hodnôt okolo 6 000 kJ/kg. Uvedený parameter má význam zvlášť pre porovnávanie trhavín používaných v uzavretých priestoroch.
  
• Detonačná rýchlosť (D)
  je rýchlosť šírenia explózie v okamihu výbuchu udávaná v m/s alebo v km/s. Tento parameter úzko súvisí s brizanciou (trieštivosťou) a má základný vplyv na deštrukčné účinky trhaviny. Priemyslové trhaviny vykazujú D v rozmedzí 2 000 - 5 000 m/s, vojenské 6 000 - 8000 m/s. Špeciálne kumulatívne nálože dosahujú až 12 000 m/s. Pre porovnanie je detonačná rýchlosť 8 000 m/s približne 24krát vyššia ako rýchlosť zvuku vo vzduchu za bežného atmosférického tlaku.
  
• Hustota výbušniny (h)
  je totožná s klasickou fyzikálnou vlastnosťou hustota udávanú v g/cm3. Jej hodnota je závislá na konečnom spracovaní danej výbušniny a pri rovnakej chemickej látke sa môže líšiť podľa toho, či sa jedná o voľne sypané kryštály, liatu substanciu alebo lisovaný materiál. Hustota výbušniny veľmi významne rozhoduje o priebehu výbuchu. Pri prekročení hustoty materiálu nad určitú hranicu dochádza k poruchám detonácie a výbušnina exploduje len čiastočne alebo vôbec nie.
  
• Brizancia (trieštivosť) (B)
  je definovaná ako súčin detonačnej rýchlosti (D) v km/s, hustoty výbušniny (h) v g/cm3 a energie výbuchu (E) v kcal/kg (teda v starých, už nepoužívaných jednotkách energie). Vzhľadom k tomu, že určenie všetkých uvedených veličín býva zaťažené určitou chybou, ktorá sa prejaví v značnej nepresnosti hodnoty B, uskutočňovali sa v praxi pre určovanie brizancie trhavín praktické skúšky.

B = D . h . E
Základným brizančným testom bola skúška podľa Hessa, ktorá spočívala v meraní deformácie olovených valčekov definovanej veľkosti výbuchom 50 g skúmanej trhaviny v presne určenom priestorovom usporiadaním. Zrovnanie výsledkov týchto skúšok pre jednotlivé trhaviny poskytlo omnoho presnejšie určenie ich brizancie než vyššie uvedený teoretický výpočet. V súčasnej dobe sa táto hodnota už nepoužíva.

2. Druhy výbušnín

2.1 ANFO
Táto skratka znamená(ammonium nitrate and fuel oil) dusičnan amónny (NH4NO3 ) a palivový olej (najčastejšie motorová nafta, niekedy kerozín alebo melasa) Zaraďuje sa k vysoko výbušným látkam. Efektivita výbuchu je podľa zloženia 0,8- 1,6 ekvivalentu TNT

2.2 Amatol
Zmes dusičnanu amónneho a TNT, je to vysoko výbušná, používa sa na vojenské účely. Zmiešavacie pomery sú 80 : 20 (nitrát amónny :TNT ), označovaný aj ako Amatol 80/20, používal sa vo Vietnamskej vojne, pri výbuchu produkuje biely dym, 50 : 50, Amatol 50/50 produkuje tmavý dym.
Bol vynájdený počas 1. svetovej vojny ,používal sa v V1 lietajúcich bombách, známych ako rakety V-2.

2.3 Ammonal
Zmes dusičnanu amónneho, trinitrotoluénu a hliníkového prášku v pomere 22:67:11 . Detonačná rýchlosť je 4400 m/s

2.4 AnWax
Pozostáva z dusičnanu amónneho, podlahového vosku a hliníkového prášku Slabá výbušnina pohlcujúca vlhkosť a tým sa znehodnocuje.

2.5 Astrolit
Tekutá vysoko výbušná látka pozostávajúca z 2 časti. Astrolit G, zmes dusičnanu amónneho a hydrazínu v pomere 2 : 1 , detonačná rýchlosť 8600 m/s. Astrolit A má to isté zloženie ako Astrolit G ale je obohatené o hliníkový prášok , detonačná rýchlosť 7600 m/s

2.6 Baratol
Zmes TNT a dusičnanu bárnatého (Ba (NO3)2)

2.7 Hnedý pušný prach
Podobný čiernemu prachu, ale horí pomalšie

2.8 C-4
Plastická trhavina, jej zloženie je RDX asi 91 % , polyizobutylén 2,1 %, motorový olej 1,6 %, diester kys. dekándiovej a 2-etylhexanolu 5,3 % .
Detonačná rýchlosť je 8050m/s

2.9 Zmes B
Zmes TNT 36 %, RDX 63 % a vosku 1 %, používa sa ako náplň do delostreleckých granátov, rakiet , pozemných mín a ručných granátov.
Hustota je 1,65 gm/cm3 a detonačná rýchlosť je 8050m/s

2.10 Zmes H6
Výbušnina skladajúca sa z RDX 45 %, TNT 30 %, hliníka 20 % a vosku 5 % ako stabilizačnej zložky.

2.11 DMDNB
Chemický vzorec je 2,3-dimetyl-2,3-dinitrobután

2.12 Danubit
Priemyselná plastická trhavina, ktorú vyrába Istrochem, detonačná rýchlosť je 6000 m/s

2.13 Dinitrotoluén
Vysoko výbušná látka ,bledožltá až oranžová kryštalická látka

2.14 Dynamit
Dynamit je výbušná zmes vynájdená Alfredom Nobelom v roku 1867. Pôvodné zloženie dynamitu pozostávalo zo 75 % nitroglycerínu, 24,5 % žíhaného diatomitu (infuzóriovej hlinky) a 0,5 % sódy. Namiesto žíhaného diatomitu sa v dnešnej dobe používajú zmesi liadku amónneho a drevnej múčky. Vyrábajú sa však aj dynamity s iným zložením. Tento vynález Alfred Nobel vysvetľoval a zároveň ospravedlňoval ako prostriedok, ktorý ľudstvu poskytne spoľahlivú a bezpečnú banskú trhavinu, ktorý nahrádza nebezpečný nitroglycerín a nevypočítateľnú strelnú bavlnu - nitrocelulózu, prípadne málo účinný čierny pušný prach. Traskavá ortuť a rozbušky ňou plnené sa však okamžite stali zbrojárskym tovarom a boli montované do granátov, mín, torpéd a ďalších smrtiacich zbraní a projektilov.

2.15 FOX-7
Alebo aj 1,1-diamín-2,2-dinitroethylén ,detonačná rýchlosť je 8870m/s pri hustote 1885 kg.m-3

2.16 Pušný prach
Pušný prach je viaczložková výbušná zmes so širokým použitím v pyrotechnike na trhacie práce a výrobu zábavnej pyrotechniky, delobuchov alebo zápalníc. Bezdymový pušný prach nachádza využitie pri výrobe nábojov do strelných zbraní.
Súčasti pôvodnej receptúry na čierny pušný prach sú
•draselný liadok – t. j. dusičnan draselný (KNO3)
•drevené uhlie – t. j. uhlík
•síra
Neskôr vynájdený bezdymový pušný prach obsahuje ako hlavnú zložku nitrocelulózu čiže strelnú bavlnu želatínovanú nitroglycerínom alebo inými nitroglykolmi.História
Čierny pušný prach je najstaršou známou výbušninou na svete. Vynašli ho v období siedmeho až deviateho storočia v Číne. Najskôr sa využíval na pohon rakiet, náplň granátov a dokonca aj bambusovej pušky. V 13. storočí prenikol pušný prach do Európy. Už v 14. storočí tu existovala prosperujúca výroba strelných zbraní. Vo veľkom ich začali používať v 15. storočí husiti. Husitská terminológia ranných strelných zbraní tak prenikla do mnohých svetových jazykov. Dnes je už takmer zabudnutý výraz arkebúza (ľahší variant muškety) vzniknutý prešmyčkami z českej hákovnice. Stále je však živý výraz pištoľ (angl. pistol), ktorý vznikol z českého slova píšťala (najľahší variant ručných strelných zbraní), alebo anglické howitzer (nem. Haublitze) z pôvodnej českej húfnice. V roku 1887 si Alfred Nobel nechal patentovať bezdymový pušný prach pod názvom ballistit a jeho ďalším zdokonalením vznikol dnes najpoužívanejší kordit. Hlavnou zložkou je strelná bavlna kombinovaná s nitroglycerínom a inými nitroglykolmi. Tento nový prach sa vďaka svojím lepším vlastnostiam dnes používa v prakticky všetkých strelných zbraniach.Zloženie a vlastnosti
Typické zloženie čierneho pušného prachu je: 75 % KNO3, 10 % síry a 15 % dreveného uhlia. V praxi sa pušný prach vyrába alebo pre trhacie práce s nižším obsahom KNO3 v rozmedzí 60 - 70 % a pre vojenské využitie s obsahom KNO3 74 - 75 %.
•Nemecko: 73,9 % NaNO3 (dusičnan sodný), 11,5 % síra, 14,6 % drevené uhlie
•Francúzsko: 75 % NaNO3, 10 % síra, 15 % drevené uhlie
•USA: 75 % NaNO3, 12,5 % síra, 12,5 % drevené uhlie
Priemyselne vyrábaný pušný prach sa vyznačuje vysokou homogenitou zmesi s presne definovanou veľkosťou jednotlivých častíc. Toho sa docieli mletím všetkých zložiek s určitým množstvom vody a následným sušením zmesi. Presný postup je pochopiteľne predmetom chráneného „know how“ jednotlivých výrobcov.
Detonačné charakteristiky
•Výbuchová teplota - 2 400 °C
•Detonačná rýchlosť - maximálne 340 m/s
•Energia výbuchu - 720 kcal/kg
•Objem plynov - 280 l/kg
•Tlak plynov - 6 900 atm
•Sypná hustota 2 g/cm3

Použitie
Klasický čierny pušný prach má zo všetkých bežných výbušnín najnižšiu detonačnú rýchlosť, ktorá je blízka rýchlosti zvuku. Zároveň je jeho výroba veľmi lacná a pyrotechnické vlastnosti sú detailne preskúmané. Z týchto dôvodov sa stále občas používa ako lacná priemyselná trhavina pri práci v lomoch a iných odstreľovacích prácach. Hlavné uplatnenie mu však patrí v oblasti zábavnej pyrotechniky, kde je jeho základnou prednosťou vysoká stálosť voči mechanickým podnetom a súčasne jednoduchá inicializácia výbuchu. Naopak v súčasnosti prakticky úplne skončilo využitie čierneho pušného prachu v strelných zbraniach. Príčinou je najmä dostatok iných explozívnych produktov s omnoho lepšími výbuchovými vlastnosťami. Okrem toho vzniká pri horení klasického prachu veľa veľmi korozívnych plynov, najmä oxid siričitý SO2, ktorý rýchlo napadá a ničí kovové súčasti strelných zbraní. Tento fakt ho prakticky vylučuje z výroby streliva pre rýchlopalné zbrane, kde je materiál zbrane veľmi dlho vystavený styku s výbuchovými plynmi. V tejto oblasti má naopak veľmi významné postavenie bezdymový pušný prach, či už ako klasický kordit alebo ďalšie výrobky na podobnej báze.2.17 HBX
Výbušnina pozostávajúca z RDX, TNT , hliníkového prášku a voskom D-2 s chloridom vápnika

2.18 HNS
Alebo aj 1,2-Bis(2,4,6-trinitrofenyl)etylén ,teplu odolná výbušnina s detonačnou rýchlosťou 7000 m/s

2.19 Minol
Bol vyvinutý koncom 2.svetovej vojny ako náhrada RDX a TNT, nemá takú účinnosť ako RDX a TNT, jeho zloženie je 80 % amatolu a 20 % hliníkového prášku.

2.20 Nitroglycerín
Nitroglycerín je po chemické stránke trojnásobným esterom alkoholu glycerolu s kyselinou dusičnou. Je to olejovitá bezfarebná až žltá kvapalina, ktorá sa veľmi ľahko explozívne rozkladá za uvolnenia značného množstva energie. Objavil ho taliansky chemik Ascanio Sobrero v roku 1847. Ako základnú zložka dynamitu predstavuje jednu z kľúčových zlúčenín vo výrobe trhavín v 19. a 20. storočí a i v súčasnej dobe je častou surovinou pre výrobu rôznych plastických trhavín. Ďalšie využitie nachádza nitroglycerín v medicíne ako prostriedok pre ukľudnenie srdečných arytmií a znižovanie krvného tlaku.

Základné fyzikálne a chemické vlastnosti
Chemicky je nitroglycerín presným názvom 1,2,3-tris-nitro-oxy-propan, správne tiež glyceroltrinitát o sumárnom vzorci C3H5N3O9, molekulová váha je 227,087 g/mol. Vysoko čistý nitroglycerín je bezfarebná olejovitá kvapalina, technický produkt je obvykle mierne žlté farby. Bod topenia dosahuje hodnotu 13,2 °C, pri teplota 50 – 60 °C dochádza za normálneho tlaku k rozkladu tejto zlúčeniny, pri zníženom tlaku (cca 50 Torru) je bod varu uvádzaný približne okolo 180 °C. Hustota kvapalného nitroglycerínu je približne 1,60 g/cm3, pevná látka má pri teplote 10 °C hustotu 1,735 g/cm3.Vo vode je len málo rozpustný (približne 2 g/l), dobre sa však rozpúšťa vo väčšine bežných organických rozpúšťadlách od alkoholu po nepolárne alifatické uhľovodíky. Dobre sa rozpúšťa i v kyseline sírovej, koncentrovaná kyselina však působí jeho pomalou hydrolýzu.Pyrotechnické vlastnosti a využití
Samotný nitroglycerín je pre pyrotechnické účely značne rizikový. Hlavným dôvodom je veľmi nízka stabilita tejto látky voči vnútorným vplyvom, môže samovoľne explodovať pôsobením i pomerne slabých mechanických i termických podnetom. Vzhľadom k tomu je i samotný transport tejto zlúčeniny pomerne nebezpečný. K hlavnému rozmachu pyrotechnického využitiu nitroglycerínu došlo až s objavom dynamitu, látky, ktorá dokáže kombinovať vysoko kvalitné explozívne vlastnosti nitroglycerínu s vyššouí mechanickou a transportnou bezpečnosťou produktu. Čistý nitroglycerín vykazuje tieto základní vlastnosti: Energia výbuchu: 6060 kJ/kg (1 450 kcal/kg)
Detonační rýchlosť: 7 700 m/s pre kvapalinu a až 9 000 m/s pre pevný nitroglycerín
Objem spalných plynov: 715 l/kg, Teplota explózia: 3 100 °C

Toxikologické vlastnosti a farmaceutické využití
Nitroglycerín patrí medzi značné toxické látky a ktorých dávky niekoľko desiatok miligramov môže spôsobiť smrť človeka. Hlavným účinkom jeho pôsobenia na ľudský organizmus je rýchle rozširovanie tepien a tím pokles krvného tlaku. Ťažká otrava sa prejavuje bolesťami, kŕčmi, zmodrením slizníc, poruchami zraku a odtoky. Postihnutého je nutné premiestiť na čerstvý vzduch a podávať silnú kávu alebo lieky proti bolesti hlavy. Pôsobenie na ľudský organizmus je silné individuálne a obvykle pri dlhodobejším styku s touto látkou dochádza k privykaniu na zvýšené dávky. Dlhodobá práce s nitroglycerínom nespôsobuje chronické otravy a z toxikologického hľadiska preto nejde o priemyselný jed. Schopnosti rozširovať rýchle cievy sa využíva v medicíne k rýchlemu znížení krvného tlaku, predovšetkým u pacientov s chorobami srdca a vysokým krvným tlakom. Ihneď po spozorovaní nástupu srdečných problémov (búšenie srdca, fibrilacie) by si mal pacient zasunúť tabletku s malým množstvom nitroglycerínu (obvykle 0,1mg) pod jazyk a nechať ju rozpustiť. V súčasnej dobe sú k dispozícii i preparáty, v ktorých je nitroglycerín podávaný vo forme 1% alkoholického roztoku a doporučená dávka v tomto prípade nemá prekročiť niekoľko kvapiek.

Priemyselná výroba
Jedným z hlavných dôvodov masového rozšírenia výroby nitroglycerínu je fakt, že tato preparácia prebieha za pomerne miernych a ľahko kontrolovateľných podmienok, nevyžaduje žiadne vysoko zložité a drahé zariadenia a vstupné suroviny sú ľahko dostupné a relatívne lacné .Základná reakcia je tu nitrácia trojsýtneho alkoholu glycerolu pôsobením zmesi kyseliny dusičnej a sírové. Táto reakcia prebieha relatívne ľahko, obvykle sa používa prostredie 40 - 60 % H2SO4 a 30 - 40 % HNO3, do ktorého sa postupne dávkujú malé množstvá glycerolu. Na rozdiel od nitrácie toluénu pri výrobe TNT prebieha nitrácia i za prítomnosti menšieho množstva vody. Pretože nitrácia glycerolu je reakcia veľmi exotermická (dochádza k vývoju reakčného tepla v množstve 120 - 170 kcal na 1 kg glycerolu), je základnou podmienkou zvládnutie reakcie dobré chladenie reakčnej zmesi. Obvykle sa pracuje pri teplotách 15 - 30 °C. Druhým potrebnou požiadavkou je dokonalé premiešavanie zmesi po celú dobu reakcie. Pri lokálnom nahromadení väčšieho množstva glycerolu dochádza k miestnej búrlivej reakcií, ktorá by mohla mať za následok explóziu celej zmesi. Reakcia sa uskutočňuje v tzv. nitrátoroch, čo sú rôzne veľké nádoby vyložené olovom alebo priamo zhotovené z olova. Pre tento materiál hovorí predovšetkým to, že olovo je pomerne mäkké a pri prípadnej explozívnej havárii nedochádza k rozleteniu ostrých kovových úlomkov. Zároveň je olovo veľmi dobre pasivované prítomnou H2SO4 a steny reakčnej nádoby nie sú zmesi kyselín naleptávané. Z bezpečnostných dôvodov musí byť každý nitrátor vybavený na dne veľkým výpustným otvorom, ktorý ústí do veka nádrže so studenou vodou alebo zmesi vody s ľadom. V prípade, že dojde k prudkej akcelerácii nitrácie, sprevádzané silným vývojom hnedých nitróznych plynov a hrozí bezprostredné nebezpečenstvo výbuchu, má obsluha možnosť celý obsah nitrátoru vypustiť behom niekoľkých sekúnd do zmienenej bezpečnostnej nádrže. Po ukončení nitrácie (obvykle 20 - 30 minút) sa do zmesi pridá ďalšia vychladená voda. Nitroglycerín sa tím oddelí, opatrne sa zoberie z povrchu a niekoľkokrát sa premyje roztokom sódy (uhličitanu sodného), aby sa z neho odstránili zvyšky nitračných kyselín.

2.21 OKFOL
Používa sa na rôzne účely, pozostáva z 95 % HMX a 5 % vosku, detonačná rýchlosť je 8670 m/s.

2.22 Octol
Zmes 75 % HMX a 25 % TNT.

2.23 Oktogén
Oktogén, chemickým názvom cyklotetrametyléntetranitroamín, je veľmi silnou, bezpečnou trhavinou, označovanou také skratkou HMX (z angl. High Melting Point Explosive). Praktické využitie nachádza len v špeciálnych aplikáciách predovšetkým v zmesi s inými výbušninami. Detonačná rýchlosť je 9 100 m/s .

2.24 PLX
Tekutá výbušnina skladajúca sa z 95 % nitrometánu a 5 % diamínetylénu .

2.25 RDX
Chemickým názvom 1,3,5-cyklotrimetyléntrinitroamin je veľmi silnou, bezpečnou a často používanou trhavinou. Ako výbušnina vykazuje tieto základné vlastnosti:
Energie výbuchu: 1 390 kcal/kg, Detonační rýchlosť: 9 800 m/s
Objem spalných plynov: 910 l/kg, Teplota explózie: 3 400°C
Teplota výbuchu: 260 °C

2.26 Semtex
Semtex je plastická trhavina, ktorá sa využíva na komerčné trhacie práce a na vojenské účely. Semtex je obľúbená trhavina medzinárodných teroristických skupín, pretože sa dá relatívne ľahko získať a je dosť efektívna. Zaujímavá je jeho vlastnosť, že nemá zápach, čiže sa nedá identifikovať stopovacími psami. Priemyselný Semtex je preto vo väčšine štátov zmiešaný s pachovými prísadami, aby sa dal identifikovať psami. Semtex vynašiel v roku 1966 Stanislav Brebera, chemik firmy VCHZ Syntézia. Prvýkrát ho vyrobila česká firma Sklárne Semtín (neskôr VCHZ Syntezia, dnes Explozia). Výbušnina je pomenovaná podľa Semtína - predmestia Pardubíc v Čechách. Trhavina pozostáva z veľkej časti z PETN a RDX, zvyšok je butadiénstyrénový kaučuk.

Semtex H / Semtex A
PETN: 49,8 % / 94,3 %
RDX: 50,2 % / 5,7 %
farbivo: Sudan I (červeno-oranžový) / Sudan IV
antioxidant: N-fenyl-2-naftalamíndetto.
zmäkčovadlo: n-oktyl-ftalát, butylcitrátdetto.
spojivo: butadiénstyrénový kaučukdetto.

2.27 PETN
Alebo aj pentrit , presným chemickým označením pentaerythrittetranitrát je silnou výbušninou. Detonačná rýchlosť 8350 m/s

2.28 TATB,
Chemicky 1,3,5-triamino-2,4,6-trinitrobenzen, C6H6N6O6 je vysoko brizantná traskavina, s veľmi nízkou citlivostí k mechanickým podnetom. Používa sa predovšetkým k vojenským účelom napr. v jadrových zbraniach a ako náplň rakiet zem - vzduch. Širšiemu uplatneniu tejto trhaviny však bráni predovšetkým vysoké výrobné náklady na syntézu. Vykazuje tieto základné vlastnosti Energie výbuchu: 829 kcal/kg, Detonační rýchlosť: 7 350 – 7 970 m/s ( závisí na hustote látky)

2.29 Torpex
Je o 50 % účinnejšia ako TNT , je to zmes RDX (42 %), TNT (40 %) a hliníka (18 %) . Používal sa v 2. svetovej vojne hlavne ako nálož v torpédach, je odvodená z názvu „Torpedo explosive“

2.30 TNT
Trinitrotoluén, presným chemickým nazvem 2,4,6-trinitromethylbenzen je veľmi silnou, bezpečnou a často používanou trhavinou, často tiež označovanou ako tritol nebo TNT. Objavil jej roku 1863 nemecký chemik Joseph Wilbrand, ale ako výbušnina začal byť používaný až oveľa neskôr.

Základné fyzikálne a chemické vlastnosti
Chemicky je TNT aromatický uhľovodík toluén, jeho 3 uhlíkové atómy aromatického jadra majú namiesto vodíkového atómu nitroskupinu ( - NO2), sumárny chemický vzorec tejto zlúčeniny je C6H2(NO2)3CH3. Je to žltá kryštalická látka o hustote 1,663 g/cm3 a bodu topenia 80,7°C. Je možné ľahko ju bezpečne roztaviť a vzniklá kvapalina má bod varu 210 - 212 °C. Ako pevná látka sa chová len do teploty 35°C, pri zvýšení teploty sa postupne stáva plastickou a môže preto dochádzať i k vytekaniu zo streliva. Vo vode je prakticky nerozpustný, dobre sa však rozpúšťa vo väčšine bežných organických rozpúšťadlách okrem etanolu a sírouhlíku. Je zaujímavé, že je veľmi dobre rozpustný v kyseline sírové, voči nej je stály až do teplôt nad 150°C. Pôsobením bázických zlúčenín však prechádza do nestabilných foriem, (tzv. trytololáty), ktoré sa vyznačujú veľmi ľahkou výbušností. Pri manipulácii s TNT je preto nutné zabezpečiť, aby sa nedostal do styku s alkalickými látkami za zvýšenej teploty.

Pyrotechnické vlastnosti a využití
Ako výbušnina vykazuje mimoriadne dobré vlastnosti - je veľmi stabilný a málo citlivý voči vnútorným vplyvom a pritom sa vyznačuje veľmi vysokou brizanciou a razanciou výbuchu. Je preto ideálnou látkou pre prípravu ako priemyslových tak vojenských trhavín. Často sa pritom v rôznom pomeru mieša s inými explozívnymi látkami a stretneme sa s ním mimo iného pod obchodným názvom Permonit, Permonex, Karpatit, známe sú i vojensky využívané Atomaly a niekoľko ďalších. Vďaka tomu, že jeho explozívne vlastnosti sú veľmi dobre preskúmané, uvádza sa pre vyjadrenie sily jadrového nebo termojadrového výbuchu ekvivalentné množstvo TNT v kilotonách (kt) či megatonách (MT).
Ako výbušnina vykazuje tieto základné vlastnosti:
Energia výbuchu: 4 100 - 4 220 kJ/kg, tj. 980 - 1010 kcal/kg
Detonačná rýchlosť: 6 900 m/s, Objem spalných plynov: 730 l/kg
Teplota explózie: 3 100°C, Špecifické spalné teplo: 4,184 MJ/kg

Výroba
Základom výroby je postupná nitrácia aromatického uhľovodíku toluénu zmesí kyseliny dusičné a kyseliny sírové. Zatiaľ čo nitrácia do 2. stupňa (zmes rôznych izomérov dinitrotoluénu prebieha za relatívne miernych podmienok, je pre posledný nitračný stupeň nutné použiť značne drastických reakčných podmienok - nitrácia prebieha obvykle vo 20 % oleu (roztok oxidu sírového v koncentrovanej kyseliny sírovej) za teplôt okolo 80°C.Behom prípravy TNT pritom vzniká pestrá zmes rôznych vedľajších produktov a pre docielenie kvalitného produktu je treba čo najlepšie izolovať práve požadovaný 2,4,6-trinitromethylbenzen. Spôsob ako toho docieliť s minimálnymi výrobnými nákladmi, maximálnym reakčným výťažkom a čo najväčším bezpečím pre obsluhujúci personál je predmetom dobre chránených výrobných tajomstiev každej firmy, zaoberajúcich sa priemyselnou výrobou tejto užitočnej výbušniny.

2.31 Nitrocelulóza
Presnejším označením nitrát celulózy, je vysoko horľavá látka vzniká nitráciou celulózy pôsobením kyseliny dusičnej alebo silnej nitračnej zmesi. O obsahu 10–12% dusíku sa označuje ako kolódiová bavlna, NC o obsahu 12–14% dusíku ako strelná bavlna. Hlavným využitím kolódiové bavlny je výroba celuloidu, strelná bavlna sa používa ako strelivina a traskavina. Detonačná rýchlosť je 7300 m/s pri maximálnej hustote 1,2 g/cm³

2.32 TNTC
TNTC, presným chemickým názvom 2,4,6-trinitro-2,4,6-triazacyklohexanon je veľmi silnou, bezpečnou trhavinou. Chemicky je veľmi podobný hexogénu alebo RDX a býva preto nazývaný i keto-RDX nebo oxo-RDX. Je veľmi stabilná a málo citlivá voči vonkajším vplyvom a pritom sa vyznačuje veľmi vysokou brizanciou a razanciou výbuchu . Detonační rýchlosť: 9 270 m/s

2.33 Kyselina pikrová
Kyselina pikrová (2,4,6-trinitrofenol, angl. skratka TNP) je žltá kryštalická látka. Je málo rozpustná vo vode a má silne horkú chuť. Pripravuje sa nitráciou fenolu alebo fenol-2,4-disulfokyseliny. Sama o sebe je bezpečná, exploduje len prudkým prehriatím na vysokú teplotu alebo iniciáciou rozbušky. Jej soli sú však silnými výbušninami, rovnako ako stuhnutá tavenina (ekrazit). Vzácne sa používa v histológii k farbeniu svalov na žlto alebo môže byť priamo súčasťou fixačnej látky.