VODA AKO TVORCA KRAJINY
Zem je jedinou planétou v slnečnej sústave,kde voda existuje v troch skupenstvách: ľad, kvapalina, para. Bez vplyvu slnečného žiarenia by sme na našej planéte našli iba ľad. Slnko nielen ohrieva povrch,ale aj odparuje vodu z oceánov, čím spôsobuje kolobeh vody. Voda sa dostáva na súš v podobe dažďa. Vietor, ktorý spoôsobuje aj vlnobytie, je taktiež výsledkom slnečnej energie. Sila vodopádu alebo vlnobytia predstavuje obrovskú energiu. V celosvetovom meradle hydroelektrárne vyprodukujú toľko energie ako jadrové elektrárne a mohli by aj viac. Vlnobitie na každom metri severoamerického a európskeho pobrežia predstavuje v priemere 50 kW energie. Voda môže v krátkych geologických časových úsekoch obrúsiť pobrežné útesy a pohoria a ich materiál premiestniť.

Najväčšie jazerá:
Kaspické more 371 000 km
Veľké jazero 82 260 km
Aralské jazero 64 500 km

Najväčšie rieky:
Níl a prítoky 6 690 km
Amazonka a prítoky 6 570 km
Missipi a prítoky 6 020 km

Najväčšie vodopády:
Angel 807 m
Itatinga 628 m
Tugel 614 m

POBREŽIE
Línia kde sa stretáva pevnina s oceánom, predstavuje stovky tisícov kilometrov po celej Zemi. Voda pôsobí ako jemné dláto,ktoré vždy njde najslabšie miesta v horninách. Oddelí balvany, vytvorí jaskýne a zareže sa do pohorí.Vlny narážajú do pobrežia v cyklickom pohybe,vyvrhujú na pláže množstvo piesku a kameňov a vzápätí ich stiahnu. Ak pozdĺž pobrežia pôsobí morský prúd piesoka kamene obrysujú pobrežie a na niektorých miestach vytvárajú dlhé násypy.Počas jednotlivých geologických dôb hladina oceánu kolísala v rozmedzí niekoľkých stoviek metrov. Vznikli tak opustené pláže nad súčastnými útesmi, zaplavili sa doliny, kde boli kedysi ľadovce (fjordy),a doliny riek sa premenili na prirodzené prístavy (riasy).Útesy sa na niektorých miestach odburávajú rýchlejšie, ako tomu ľudia vedia zabrániť.

BOJ PROTI ZÁPLAVÁM
Ľudia sa oddávna pokúšali podrobiť si moria a rieky.V holandskej časti Severného mora sa vďaka silným hrádzam zatlačila rozsiahla časť mora a získlo sa poľnohospodárske územie.Ale toto územie pomyly poklesáva a zdvihnutie hladiny mora hrozí aj v dôsledku globálneho oteplovania. Kombinácia pobrežných búrok,jarných povodní a nízkeho tlaku vzduchu môže ohrozovať môže ohrozovať značný počet pobrežných sídel,ako to bolo napr. aj v prípade Londýna. Odborníci po niekoľkých záplavach v roku 1953 začali vyvíjať rozsiahly systém protipovodňovej ochrany: ochranné múry pri mori a mohutné otváracie bariéry pri ústi Temže na ochranu proti príbojovým vlnám. Štáty, ako napr. Bangledáš, trpia záplavami a cyklónmi,ktoré ohrozujú domy,úrodu a ľudské životy. Umelo vybudované nádrže nezabezpečujú maximálnu ochranu, ako sa to ukázalo počas nešťastných záplav na Mississippi v roku 1993.

VODNÁ ENERGIA
Vodné turbíny na výrobu elektriny umiestnené pod vodnými priehradami sú modernou obdobou volného kolesa,ktoré v úlohe zdroja energie slúžilo stáročia. Elektrina vyrobená v čase mimo energetickej špičky sa využíva na prečerpávanie vody do vyššie umiestnenej nádrže, z ktorej sa neskôr vypúšťa, aby poháňali turbíny. Vod aktorá sa nachádza pri hladine oceánu je oveľa teplejšia ako voda,ktorá sa nachádza hlboko.Voda v hĺbke 1000m je o 25 C chladnejšia ako voda na povrchu. Tento teplotný rozdiel by sa dal využiť na výrobu energie. Jeden plán počíta s prečerpávaním studenej vody na povrch, kde sa použije na skvapalnenie amoniaku. Teplá voda na povrchu premení vzniknutú kvapalinu opäť na plyn, ktorý cirkuluje a poháňa turbínu. Princíp pripomína spôsob,ktorým pracuje chladnička,ale je obrátený.