O rozšírenie tabaku v Európe sa postaral Francúz Jean Nicot, ktorý ho aj sám pestoval. Jeho meno je dodnes zvečnené v pomenovaní alkaloidu, ktorý sa nachádza v tabaku. Túto látku - nikotín - objavili roku 1828. Tabak obsahuje množstvo alkaloidov, z ktorých najzávažnejší je nikotín. Jeho obsah v tabaku kolíše podľa druhu a akosti a pohybuje sa v rozmedzí 0,5 - 8 percent. Nikotín v tabakových listoch sa viaže na organické kyseliny a pri fajčení sa teplom uvoľňuje. Časť sa spáli, ale väčšina prechádza do tabakového dymu, ktorý fajčiar vdychuje. Uvádza sa, že do dymu jednej cigarety prejde asi 5 - 10 mg nikotínu.
Keď sa hovorí o náruživom fajčiarstve, myslí sa tým fajčenie tabaku. Fajčenie drog patrí do inej oblasti spoločenských javov, hoci medzi nimi nie je priveľký rozdiel. Vhodnejšie by bolo hovoriť asi o tabakizme. Pri fajčení tabaku sa vytvára závislosť predovšetkým od nikotínu. Preto by sa aj táto forma návyku mala zaradiť do skupiny drogových závislostí. Prejavuje sa tu však veľmi veľa odlišností. Význam tabakizmu je aj v tom, že fajčiar neškodí len sebe, ale aj svojmu okoliu - pobyt v zafajčenej miestnosti poškodzuje rovnako zdravie fajčiara ako nefajčiara. V podstate je však nefajčiar postihnutý oveľa viac, pretože organizmus fajčiara sa už do istej miery adaptoval. Pôsobením nikotínu môže vzniknúť akútna otrava. Prejavuje sa zblednutím, bolesťami hlavy, závratom, studeným potom, nutkaním na vracanie, aj vracaním. Môže však vzniknúť aj chronická otrava. Vyvoláva ju dlhotrvajúce a ťažké fajčenie. Poškodzuje pritom nielen telo, ale aj ľudskú psychiku. Škody na organizme spôsobuje nikotín a s ním aj ostatné látky, ktoré sú obsiahnuté v tabakovom dyme, pričom najväčšie ohrozenie smeruje k dýchacím cestám. Pretože v tabakovom dyme sa vyskytujú aj rakovinotvorné látky, vzniká nebezpečenstvo rakoviny dýchacích ciest. Fajčenie podmieňuje celý rad psychologických a spoločenských faktorov. Rozhodujúce sú motivácie zo spoločenského hľadiska : osobný príklad, spoločenský spôsob ponúkania cigariet, cigareta ako výraz životnej úrovne a životného štýlu. Motivácia pôsobí viac na citovú zložku než na rozumovú. Preto práve z citovej stránky musí vychádzať celá argumentácia za obmedzenie fajčenia. Veľa fajčiarov vie samo zanechať fajčenie, takže pomôcť treba len niektorým z nich. Záleží zväčša na tom, aký silný návyk sa u nich vytvoril. Po dlhšom užívaní tabaku vzniká jednak psychická a jednak fyzická závislosť. Psychická závislosť núti fajčiara, aby fajčil aj naďalej. Bez cigarety mu stále niečo chýba, je nervózny a nepokojný.