referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ambróz
Sobota, 7. decembra 2019
Jadrová energia, reakcie
Dátum pridania: 30.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Alyssa89
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 962
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.9
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 50s
Pomalé čítanie: 7m 15s
 
Jadrová energia: je to energia „uložená“ v jadre atómu, ktorá sa môže uvoľniť počas vhodnej jadrovej reakcie. Uvoľňuje sa vo forme pohybovej energie častíc, ktoré počas reakcií unikajú z jadra. Po rozštiepení jadra sa jeho časti odpudzujú veľkými elektrostatickými silami, čím získajú veľkú pohybovú energiu, ktorú postupne odovzdávajú atómom prostredia, ktorým prenikajú. Prostredie sa ionizuje a silne zohrieva.

Jadrová reakcia: je premena jadra atómu, ktorá nastáva počas vzájomného pôsobenia s iným jadrom alebo elementárnou časticou. Pri jadrovej reakcií sa môže zmeniť nukleónové číslo, protónové číslo, ťažšie jadro sa môže rozštiepiť na menšie časti (štiepenie jadier), ľahké jadrá sa môžu zlučovať (Termonukleárna reakcia). Jestvujú dva druhy jadrových reakcií: štiepenie jadra a fúzia jadier. Obidve reakcie uvoľňujú väzbovú energiu, ktorá drží atómové jadro pospolu. Atómy sa nazývajú stabilné, ak je ich väzbová energia kladná a nestabilné, ak je väzbová energia záporná a pri rozpade sa uvoľňuje.

Prvú jadrovú reakciu uskutočnil v roku 1919 anglický fyzik E.RUTHERFORD. Ostreľoval jadrá dusíka jadrami hélia, výsledkom boli jadrá kyslíka a protóny(reťazová jadrová reakcia). V roku 1942 v podzemnom vojenskom laboratóriu v Chicagu sa fyzikovi Fermimu konečne podarilo rozštiepiť atóm uránu, čím sa uvoľnila energia, ktorá spája častice látky dohromady. Fermiho objav poskytol netušený rozvoj zbrojenia, ale aj medicíny a energetického priemyslu.

Rádioaktivita: Veľké jadrá môžu byť nestabilné a samovoľne môžu vyžarovať jadrové žiarenie. Ak sa tak stane, jadrá stratia nabité častice okrem žiarenia gama. Tento proces sa nazýva rádioaktivita. Väčšina prvkov má nestabilné formy- rádioizotopy... Niektoré sa nachádzajú v prírode iné sa vyrábajú v jadrových reaktoroch. Najviac rádioaktívne látky majú v jadre najväčší počet častíc- Urán ich má 238. Prítomnosť tohto žiarenia sa zisťuje prístrojom, ktorý sa nazýva Geigerov- Mullerov počítač.

Jadrová (atómová) elektráreň: je elektráreň, v ktorej je zdrojom tepla jadrový reaktor. Teplo sa z reaktora odvádza primárnym okruhom do generátora pary. Vyvinutá para sa sekundárnym okruhom privádza na turbogenerátor, z ktorého sa odvádza elektrická energia do elektrickej siete. - Ako palivo v atómových elektrárňach sa používa uránová ruda, smolinec, ktorá obsahuje asi len 0,7% nestabilného uránu, ktorý je zdrojom atómovej energie. Svetové zásoby tejto rudy sú okolo 200 miliónov ton. Viac ako 2/3 svetových jadrových elektrární, ako aj slovenské atómové elektrárne, pracujú so štiepením atómového jadra vnútri tlakového vodného reaktora.

- Jadrový reaktor je zariadenie, v ktorom prebieha reťazová jadrová reakcia a udržiava sa tak, aby sa jadrová energia uvoľňovala požadovanou rýchlosťou. Reťazová reakcia prebieha v aktívnej zóne reaktora, do ktorej sú vsunuté palivové články- uránové tyče a regulačné (riadiace) kadmiové tyče. Táto zóna ja vyplnená moderátorom (spomalovačom) neutrónov, ktorým najčastejšie býva grafit alebo ťažká voda (deutérium). Spomalením neutrónov sa zvyšuje pravdepodobnosť, že vyvolajú daľšie štiepenie jadier. Reakciu spomaľujú aj regulačné kadmiové tyče, lebo silno pohlcujú neutróny. Uvoľnenú energiu odvádza chladiaci okruh, ktorý pozostáva zo sústavy rúrok prechádzajúcich aktívnou zónou, cez ktoré preteká plyn, kvapalina alebo ľahko taviteľný kov.

- Štiepenie paliva sprevádza intenzívne neutrónové žiarenie a žiarenie gama, preto musí byť reaktor obložený účinnými ochrannými vrstvami- vodou proti neutrónom, betónom a olovom proti žiareniu gama.

- Keď uránová tyč vyhorí, ostáva ešte pomerne rádioaktívny odpad, ktorý sa musí bezpečne skladovať, najlepšie v podzemných hermeticky, čiže vzduchotesne a vodotesne, uzavretých priestoroch. V jadrových elektrárňach je nevyhnutná najvyššia bezpečnosť, pretože pri haváriách jadrových reaktorov býva zamorené obrovské územie aj na niekoľko rokov a ohrozuje priamo aj nepriamo životy mnohých ľudí.

Najväčší únik rádioaktívnych látok:

Windscale, VB(teraz Sellafield) 195 739 mŕtvych do r.1979 v súvislosti s ožiarením. Zamorené územie s rozlohou 800 km2 Tree Mile Island, USA 1979 Počet mŕtvych nezverejnený – závažné zamorenie Kyštym, Rusko(predtým ZSSR) 1985 Zamorenie územia s rozlohou 1 191 km2

Černobyľ, Ukrajina(predtým ZSSR) 198 635 mŕtvych počas 2 týždňov a 135 000 natrvalo vysťahovaných obyvateľov

Na Slovensku máme dva komplexy jadrových elektrární - Atómové elektrárne Bohunice v Jaslovských Bohuniciach na západnom Slovensku, neďaleko mesta Trnava a Atómové elektrárne Mochovce na juhu Slovenska, medzi Nitrou a Levicami. V Jaslovských Bohuniciach sa energia vyrába v 4 blokoch patriacich dvom elektrárňam V1 a V2, v Mochovciach sú dostavané dva bloky elektrárne.

Jadrová energia je jedným z najlacnejších a najekologickejších alternatívnych zdrojov elektrickej energie. V dnešnej dobe produkujú jadrové elektrárne približne 17% svetovej elektriny. Nukleárna energia je považovaná za energiu budúcnosti a ako taká by mala byť schopná udržať krok so stále sa rozrastajúcou ľudskou populáciou a jej potrebami. Pri dodržaní všetkých prísnych bezpečnostných opatrení by nás mala sprevádzať každodenným životom až do objavenia ešte lacnejšej a čistejšej alternatívy.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.