Charakteristika:

Cín je kryštalický, striebrolesklý, mäkký, veľmi kujný kov. Má názov odvodený z medzinárodného názvu stannum, čo znamená tvrdý. Cín je veľmi ťažný, takže sa z neho dajú vyhotovovať tenké fólie zvané staniol. Okrem bieleho cínu je známy aj sivý cín. Tvorí sa pomaly pri teplotách nižších ako 13 stupňov C. Cínové predmety sa rozpadávajú na sivý prášok, čomu sa hovorí aj cínový mor. Vyrába sa z jedinej významnej rudy cínovca redukciou uhlíkom.

Výskyt:

Najznámejšou rudou je cínovec. Jeho najväčšie náleziská sú na Malajskom polostrove, v Bolívii a na Kaukaze i v Čechách.

Použitie:

Najväčšie množstvo svetovej výroby cínu sa spotrebuje na pocínovanie železného plechu, ktorý sa ako biely plech používa na výrobu plechoviek, na konzervovanie rôznych potravín. Veľké množstvo cínu sa používa na výrobu zliatin, najmä bronzov a spájok. Zlúčeniny-Oxid ciničitý sa používa na výrobu nepriehľadných bielych glazúr, na leštenie skla, mramoru a ocele. Chlorid cíničitý je bezfarebná kvapalina, ktorá sa používa vo farbiarstve ako moridlo.

Vlastnosti:

Cín je mäkký a kujný, šedý kov. Má nízkou teplotu tavený. Je stály na vzduchu i za vlhka. Rozpúšťa sa v kyseline chlorovodíkové i sírové. S kyselinou dusičnou reaguje za vzniku SnO2.xH2O. Cín tvorí tri modifikácie:

•cín kovový (štvorcový)
•cín kosoštvorcový - vzniká zahriatím kovového cínu nad 161°C
•cín šedý (cínový mor) - vzniká dlhodobým pôsobením teploty pod 13°C => cín sa rozpadá na prášok

Priemyselná výroba:

Cín sa vyrába redukciou cínovce uhlíka (koks): SnO2 + 2C ------> Sn + 2CO