Vo vrstvách hornín pod horúcimi púšťami, zasneženými planinami a rozbúrenými oceánmi je pochovaný poklad- „tekuté zlato“, ktoré sa nazýva ropa. Väčšina tohoto lepkavého čierneho fosílneho paliva sa používa na výrobu energie, ale dvanásť percent z každého barelu sa premieňa na chemikálie a plasty. Aby sa ropa dostala na povrch, musia sa vyvŕtať hlboké otvory, ktorým hovoríme vrty. Na súši je to pomerne jednoduché, ale na mori sa musia vybudovať plošiny vysoké ako mrakodrapy. Ropa sa často nachádza v drobných póroch takých hornín ako je napríklad pieskovec. Táto vrstva býva často uložená medzi vrstvou vody a vrstvou zemného plynu. Na vyhĺbenie vrtu sa používa kovový vrták. Na konci má vŕtaciu korunku, ktorá sa musí často vymieňať, pretože sa rýchlo opotrebováva. Skôr ako sa začne vŕtať, geológovia musia mať istotu, že vrstvy hornín musia mať správny tvar. Skúšobný vrt sa začne robiť až vtedy, keď geologické mapy a satelitné snímky ukazujú, že všetko je v poriadku. Pri vŕtaní sa musia odstraňovať úlomky odvŕtanej horniny. Robí sa to pomocou takzvaného výplachu, ktorý sa začerpáva do vrtnej kolóny. Každý deň sa do betónových nádrží prečerpá štvrť milióna barelov čerstvo vyťaženej, ešte horúcej ropy, aby sa tu vychladila. Ochladená ropa sa potrubím odvádza na pobrežie. Časť ropy sa odvádza potrubím do obrovskej podvodnej cisterny, z ktorej ropu čerpajú obrovské tankery.  Zasneženými pustatinami Aljašky sa vinie 1 284 kilometrov dlhý ropovod. Trvá celý týždeň, kým ropa dotečie do nezamŕzajúceho prístavu na juhu.  Nie všetka ropa tryská na povrch ako gejzír. Niekedy ju treba čerpať. vahadlovým čerpadlom.
 ropa je ako šumivý nápoj. Tiež obsahuje bublinky. Sú to bublinky zemného plynu. Ak je plynu dosť, odváža sa potrubím na ďalšie spracovanie. Ak je ho málo, jednoducho sa spaľuje.