Chemické reakcie, niektoré chemické prvky a ich zlúčeniny

Procesy, pri ktorých z určitých chemických látok vznikajú iné, sa nazývajú chemické reakcie. Súčasťou týchto dejov sú
reaktanty - látky, ktoré reagujú a produkty - látky, ktoré vznikajú pri takýchto chemických procesoch.

Pokusmi sa zistilo, že pri chemických procesoch sa počet a druh atómov nemení- zákon zachovania hmotnosti. Presný zápis chemickej reakcie je chemická rovnica.

Reakcia, pri ktorej z jednoduchších reaktantov vznikajú zložitejšie je chemické zlučovanie a naopak je to rozklad. Vodík je prvok I.A skupiny PSCHP. Tento v bežných podmienkach bezfarebný plyn sa najčastejšie vyskytuje ako 2- atómová molekula H2. Používa sa napr. ako raketové palivo alebo na výrobu iných chemických látok.

Kyslík je prvok VI.A skupiny PSCHP. Tento bezfarebný plyn tvorí dvoj- (O2 ) alebo troj- (O3 = ozón) atómové molekuly. Kyslík je nevyhnutný pre život na Zemi. Kým prízemný ozón je zdraviu škodlivý a jedovatý, v hornej vrstve atmosféry chráni Zem pred nebezpečnou časťou slnečného a kozmického žiarenia- ozónová vrstva. Alkalické kovy tvoria prvky I.A skupiny: Li, Na, K, Rb, Cs, Fr. Sú mäkké, majú malú hustotu a nízku teplotu topenia. Majú veľký význam pre ľudský organizmus (činnosť krvného obehu atď.).

Halogény (označujeme „X“) tvoria prvky VII.A skupiny: F, Cl, Br, I. Majú podobné vlastnosti ako napr. reagujú s vodíkom a alkalickými kovmi. Najväčší význam z nich má chlór- na dezinfekciu vody, výrobu plastov, farieb a liekov. Oxidačné číslo vyjadruje počet elementárnych elektrických nábojov, zapisujeme ho rímskymi číslicami vpravo hore pri názve prvku. Halogenidy sú 2- prvkové zlúčeniny, v ktorých má atóm halogénu oxidačné číslo –I. Najväčší význam z nich má chlorid sodný NaCl (látková premena a nervová činnosť v ľudskom organizme).

Oxidy sú 2- prvkové zlúčeniny, v ktorých má atóm kyslíka oxidačné číslo -II. Najväčší praktický význam majú oxid hlinitý Al2O3 (brúsia sa z neho drahé kamene- zafír...), oxid kremičitý SiO2 (stavebníctvo), oxid uhličitý CO2 (fotosyntéza, sýtenie nápojov), oxid vápenatý CaO. Jedovaté sú oxid uhoľnatý CO a dusnatý NO. Názvy halogenidov a oxidov sa tvoria podľa názvoslovných pravidiel: podstatné meno+ prípona –id+ prídavné meno+ prípona zodpovedajúca oxidačnému číslu /-ný, -natý, -itý, -ičitý, -ičný alebo -ečný, -ový, -istý, -ičelý/.

Kovy (zinok Zn, železo Fe, hliník Al, zlato Au) sú prvky, ktoré vedú elektrický prúd, sú tuhé (okrem ortute), dobre vedú teplo, sú kujné, ťažné, nepriehľadné atď. Nekovy (vodík H, kyslík O) elektrický prúd nevedú. Polokovy (kremík Si, arzén As) sa nachádzajú na hranici medzi kovmi a nekovmi. V praktickom živote sa využívajú aj zliatiny kovov: medi (mosadz, bronz), hliníka (dural), olova (spájka) a pod.

Prvky umiestnené v periódach PSCHP majú odlišné vlastnosti. Pre prvky 2. a 3. periódy je charakteristické, že smerom zľava napravo sa zväčšuje počet valenčných elektrónov, hodnota elektronegativít atómov, hodnota oxidačných čísel atómov, ubúdajú kovové a pribúdajú nekovové vlastnosti.