Uhlie

Je to tvrdá, čierna, tuhá látka, ktorá vznikala v priebehu miliónov rokov z fosílnych zvyškov rastlín. Je to najmä uhlík, ale obsahuje aj vodík, kyslík, dusík a síru. Vrstvy uhlia sú uložené pod zemou v slojoch, ktoré vyzerajú ako vrstvy krému v torte. Niektoré vrstvy sa nachádzajú v blízkosti povrchu a dajú sa ťažiť rýpadlami. Hovoríme tomu povrchové dobývanie. Väčšina vrstiev je však uložená oveľa hlbšie. Musia ich dolovať baníci. Sú tri druhy uhlia: Lignit, Antracit, Hnedé uhlie.

Mydlo

Mydlo sa vyrába najmä z rastlinných olejov a tukov, ale využíva sa aj odpadový tuk zvierat.Tento tuk sa potom varí s hydroxidom. Tuky sú prírodné estery, ktoré sa vodou štiepia na mastné kyseliny a glycerol. Proces sa nazýva hydrolýza esterov. Mastné kyseliny tvoria s hydroxidmi draselné alebo sodné soli – mydlá. Pri zlučovaní s NaOH sa tvorí tuhé jadro a pri zlučovaní KOH mazľavé mydlo.

C17H33COOH + KOH –––– C17H33COOK + H2O
olejan draselný (mazlavé mydlo)

C17H35COOH + NaOH ––––– C17H35COONa + H2O
stearan sodný (jadrové mydlo)

Cement

Portlandský cement
Prvý umelý hydraulický cement vyrobil roku 1824 Angličan Joseph Aspdin z pálenej kriedy a vápennej malty. Svoj výrobok nazval portlandský cement, lebo po stuhnutí sa farbou a tvrdosťou podobal kameňom z lomov v Portlande, obľúbenému anglickému stavebnému materiálu. Roku 1844 zlepšil potom londýnsky stavebný majster Isaac Johnson Aspdinov výrobný proces tým, že zvýšil teplotu vypaľovania tak, že sa materiál tavil. Vzniknutú trosku bolo treba rozomlieť.

Azbestocementový betón

V roku 1892 inžinier A. Kühlewein vynašiel azbestový cement. Tento nový materiál, ktorý okrem cementu obsahuje vláknitý minerál azbest (z Kanady), tuhne na úplne vodotesný betón. Azbestový cement sa pomerne osvedčil ako stavebná látka na stavbu nádrží s teplou aj studenou vodou. Azbest je svetlý až tmavozelený jemnovláknitý kremičitý minerál, ktorý je chemicky veľmi odolný. Nehorí a je odolný aj proti pôsobeniu mnohých kyselín a zásad. Je aj zlým tepelným vodičom a taví sa až pri teplote 1 100 C (amfibolový azbest), resp. 1 500 C (serpetínový azbest), má veľmi široké použitie. Azbestový cement je pevný v ťahu a v pohybe, a preto je vynikajúci na výrobu tenkostenných telies -vlnitých platní, rúr, extrudovaných profilov. V súčastnosti je však azbestový cement zakázaný, lebo sa zistilo že má kacinogénne účinky.